Zdeňka Javorská
Chladná
...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Hovorili mi, že si mám zložiť tie ružové okuliare. Stále ich mám, len trochu vybledli. Zoznam autorových rubrík: fotobríbeh, medzi ľuďmi, moje lásky, také malé príbehy, obrázky, videné a odpočuté, nielen o kvetoch, Rozprávky starej matere, Súkromné, Nezaradené
Súkromné
Zdeňka Javorská
Dušičková sobota
Ešte sa raz vyspím a bude sobota. Nie taká obyčajná, ale dušičková. A to, že som najstaršia, je konečne aj výhoda. Idem s tatkom na Moravu. Mám nové biele topánky a na každej čierny gombík. Cestujeme s kvetmi a sviečkami osobákom do Trenčianskej Teplej a potom dreveným, ešte asi hodinku. Ten vlak nie je drevený, len ja mu tak hovorím. Na vagóne má číslo 3, drevené lavice, veľké kachle, kde sa kúri uhlím. Je to len pár zastávok a jeden železný most, nad riekou Vlárou. Všetci sa mi smejú, že prestávam hovoriť slovensky, len tatkovi to nevadí.
Zdeňka Javorská
Milá stará mama,
píšem Ti, lebo sa začínajú letné prázdniny a každý vraví, že sú najkrajšie u starej mamy. Určite sa čuduješ, že Ťa oslovujem stará mama, keď Ti všetci hovoríme babka, ale myslela som si, že sa to tak patrí, keď je to môj prvý list, ktorý ti píšem. Už dlho poznám písmenká, aj listov som už napísala veľa, len Tebe som nemohla. Aj keď viem ako sa to píše, milá stará mama.
Zdeňka Javorská
Veže
Sú dni, keď svieti slnko. A potom aj také, keď prší. Vtedy stačí dáždnik. Horšie je, keď prší v duši.
Zdeňka Javorská
Čokoláda
Leží na stolíku, krásne zabalená, tuším má aj mašličku. Dostala som ju na meniny. Ja viem, mala by som sa podeliť...Tak, keď chcete...Je to dosť dlhý príbeh, možno sladký, voňavý a možno vás sklame, ale je pravdivý.
Zdeňka Javorská
Bola som zbabelá
Deň maturitných skúšok sa nebezpečne blíží a ja to ignorujem. Hlavné je, že žijem.
reklama
Zdeňka Javorská
Načo stavať pomníky?
Nádherné a čierne...z lešteného mramoru? Vietor a čas... daň si vyberú.
Zdeňka Javorská
Bez domova, so strachom
Prenajali sme si byt v Bratislave, v dome na najvyššom poschodí, s modernými výťahmi, ale syn chodil zásadne po schodoch. Bolo desať hodín večer,
