Zavolala mi známa: „Nechceš si trochu privyrobiť? Viem, že si hľadáš robotu, u nás je voľné miesto, zatiaľ zastupovanie a možno aj na trvalo. Konečne dobrá správa. Som tu v Bratislave krátko, nepoznám tu takmer nikoho. Platíme prehnane vysoké nájomné za byt, aj dve pôžičky. Začínať znova a ďaleko od mesta, kde som mala za tridsať rokov vybudované zázemie, priznám sa bez mučenia, v mojom veku ...nie som plačko, aj slzy mi tiekli a neboli iba od smiechu. Majka ma čakala ráno pred hotelom. Prešli sme dlhými chodbami s červeným kobercom. Celkom na konci boli dvere s nápisom: Vedúca, už neviem čoho. V rýchlosti, len tak rukou, prejdem po vlasoch, vypnem prsia a s úsmevom otváram dvere. Pani, trochu v rokoch, taký materský typ sa usmieva.