Hovorili mi, že si mám zložiť tie ružové okuliare. Stále ich mám, len trochu vybledli. Zoznam autorových rubrík: fotobríbeh, medzi ľuďmi, moje lásky, také malé príbehy, obrázky, videné a odpočuté, nielen o kvetoch, Rozprávky starej matere, Súkromné, Nezaradené
Vonku sa zmráka, čerstvo napadaný sneh vŕzga pod nohami, rozžiarený výklad láka maličkého predškoláka prítulnými zvieratkami. Mama kývne hlavou, že napíše Ježiškovi a v duchu sa usmeje pri predstave ako si synček v spánku oprie hlávku o bieleho psíka.
V starom dome na povale, máme ubytované, myši. Chcelo by to mačku, alebo radšej dve...
Ja viem, že je február a vonku mrzne, no aj tak som si dnes kúpila v obchode malé, papierové vrecúška, s farebnými obrázkami a semiačkami, tých najkrajších kvetiniek. Možno si tak jar, privolám. Márne. Z oblohy sa sype, studený sneh. A ja len odmetám a odmetám, všetku tú chladnú krásu, z chodníka.
Vždy ma priťahovali záhady. Čítala som knihy o príšerách z jazera, o návštevách z kozmu, o živote po živote a predvídavých snoch, čo sa snívali iným. Záhady a sny... Na tie som určite nemyslela vtedy ráno,
Dnes je mesto sviatočne vyzdobené, trbliece sa v decembrovom podvečere a v novom nákupnom centre lákajú obrovské výklady plné tovaru z celého sveta. Všetko majú, len jedno mi tam chýba...
Symbolom jari sú žlté kuriatka, biele zajace, zelená tráva a bahniatka. Tešila som sa na jarné fotenie v sviežej tráve pri dome, odkiaľ bude vykúkať aj jeho biela hlávka. Slnko svieti, aj tráva je zelená...len tie fotky nebudú.
Rada varím a teším sa, keď ostatným chutí, ale nemám rada, keď sa mi po kuchyni niekto motá. A najhorší je hladný chlap.
na podhorských lúkach v krásnom a chudobnom kraji. Určite tam bývali aj bohatí, ale môj tato sa narodil do chudoby jednej izbietky. Čo prežil v detstve, to som počúvala ako rozprávky. Možno si poviete, že bol zatrpknutý, ale opak je pravdou. Mal rád ľudí a keď rozprával, tak sa všetci smiali. Ale tento jeho príbeh, ten nie je veselý.
Mám rada toto obdobie, keď vymýšľam, čo darujem a teším sa na to, čo dostanem. Keď začne padať sneh...malo by to byť niečo hrejivé. Ako vtedy...
Nikdy nebol sám. Odkedy sa narodil, bol s ním Mišo. Keď odišiel, nevedel sa s tým zmieriť. Hútali sme, ako mu pomôcť. Ešteže je internet. Je tam taká stránka:
Beskyde, Beskyde, kto po tobě ide, černooký bača ovečky zatáča...znelo mi v ušiach, keď sme prechádzali cez horský prechod Makov. Tak mi spieval tatko, keď som bola malá.
Toľko som ich chcela natrhať v našej záhrade, dúfam, že sa nezahanbím...chlapovi...
Syna máš, dokonca aj dcéru a dvoch vnukov, dom stojí, stromy si tiež zasadil. Čo ti ešte chýba? Studňa? Nie si Omar...
Nasťahovali sme sa. Dom mal mokré steny a slepé žiarovky. Steny v izbách maľovali pred rokmi. Plukovník zomrel a jeho žena tu bývala už len v lete, zimy trávila u dcéry v meste. Keď sa aj ona pominula, deti dom predali. Nebola tu ani šopa, len akýsi prístrešok, čo mal steny z debničiek od nábojov.
Takáto krásna teplá jar zvádza na prechádzky. Aj po meste v parku. Vôňa kvetov sa mieša s vôňou benzínu, vtáčiky vyspevujú, revú klaksóny, rachotia električky. Unavená a celkom spokojná ako som všetko dobre vybavila, padám na najbližšiu lavičku, čo je voľná. Vyberám minerálku a zapaľujem si cigaretu. Aj u nás sú parky, trochu menšie, tiež tam revú klaksóny, len vtáčikov je viac.
