Tri orechy pre popolušku

Bol raz jeden dedko. Mal záhradu a drevenú šopu po ktorej sa dalo vyliezť do koruny stromu a čítať príbehy. Mal hladkú kôru a voňal orechami.

Dedko zomrel a nový majiteľ zoťal strom. Padal tíško, neplakal.

Teraz ja mám vnúčatá, chcelo by to strom.

Kúpili sme domček malý a na konci záhrady rastie

ten, čo rodí orechy. Nie je mladý. Konáre má vráskavé a pri dome mladšieho brata.

Neprší. Utieram si slzy, čo som už raz vyplakala. Vtedy, keď som bola malá. 

1 

Už mi chýba iba šopa. Pekná? Má aj okná.

2 

Koho ten strom skrýva? 

11 

Malého princa, čo nesedí na konári, ale stavia hrad.

12 

Prišla aj princezná.

13 

Ponáhľajte, leto končí.

14 

Odišli ste, prišla jeseň

15 

a dlhá biela zima.

16 

Nie, tu sa neumiera, iba tíško čaká na leto.