Otváram staré albumy, čítam mamine listy. Tristo kilometrov je niekedy veľa.
Minule mi poslala aj básničku. Dosť ma prekvapila. Napísal ju brat Láďo, teda si ju prečítam. Volá sa: Bez koruny král
Myslela som, že tam niečo chýba v nadpise...
Bez Koruny král
Bez Koruny král, sám sebe sa zdám,
ket po dlhém čase v rodném meste zase,
hledám hodnú chvílku šenk starého Hilku,
asi belmo mám.
Už dávno som nebola doma ...
Hentam precsa stál sám Imperijál,
zmizol jako gáfer bez volákých afér,
aj jeho kukátka na holé kurátka,
život ide dál.
Ten hotel, pri stanici, tuším sa volal Park...
Pol deci si dám v prítomnosci dám
pres uličku úskú, čo na každém kúsku
volado v nej šmochce, mne sa hlava moce,
šak ten šenk tu stál!
Jako skončí flám, ešče nevím sám,
z istotu jedno vím - námescí naščívím,
z bílovlasú Sidu fajku míru si tu
v klude vyfajčím.
...moje šachované námestie...aj tú Sidu v pestrých šatách si pamätám...
Z hubu dokorán kukám kúsek dál,
bílý som jak grída, né že gdze je Sida,
ale gdo vyrúbal stromy pred hentýma domy,
gdze sa obesím?
Mišung s teho mám, že ščúl na mój plán
ostáva akurát nékerá s promenát.
Obzírám gaštany, už jeden zdá sa mi,
konár dobrý má.
Volačo ma láká kuknút Bernoláka,
čo ruku natŕča a hlúčik poúča:
"...tu máte slovo..." Jáj, to vlasne dáva nám!
Tak aj já mu dám:
Bez Koruny král...
Bez koruny...a tak veľa si mi dal, braček.
