Otec robil na stavbe. Bol skladník a do večera aj denný vartáš. Chodil domov večer na starom bicykli a mal veľkú a vždy tajomne plnú aktovku. Na to sme už čakali. Najprv si vyzliekol kabát. Ťažký prešívák, ktorý v lete nahradilo staré sako. Potom jeden z nás doniesol papuče, druhý lavór s teplou vodou. Tatko, tak sme mu hovorili, ponoril ruku do tašky a vytiahol sáčik cukríkov, vysypal ich na stôl a delil. Jeden, druhý, tretí...ôsmy. Inokedy to bol rezeň, čo dostal od tesára, zabalený v hnedom papieri. Mali ho radi, bol šikovný a bola s ním sranda.
Zobral nôž a krájal, ani sme nedýchali.... Aj jaterničku doniesol a krájal večer, aby mali aj deti. Dlhým nožom. Jeden, dva, tri...osem. Neviem, či dával aj mame a sebe, ale ja som bola prvá. Potom sestra, brat, sestra, brat, brat, sestra a brat. Dobre počítate, bolo nás osem.
Našlo sa dosť ľudí, čo nás ľutovali, že je nás veľa detí. Je zvláštne, že mne sa to zdalo normálne a nespomínam si, že by nám niečo chýbalo. Jedlo, oblečenie, nie, nikdy som nebola hladná a nebolo mi ani zima. Mama milovala knihy, to som po nej zdedila, chodila som na gymnastiku aj na jazyky a do pionierskych táborov, do kina. Jasné, boli veci, čo som tajne závidela. To, keď som dospievala a kamošky mali tie najmodernejšie tričká. Nezabudnem, ako som túžila po moderných topánkach na vysokej podrážke. Vo výklade mali červené, modré...Boli roky sedemdesiate.
A mama to chápala. Dala mi stovku, že teda, nejaké si kúp. Stáli stoosemdesiat, dala som si ich odložiť. S malou dušičkou som stála pred mamou, že teda ešte osemdesiat potrebujem a ona mi ich dala, len tatkovi som sa nesmela priznať.
Bývali sme v meste na sídlisku s murovanými činžiakmi. Okolo boli polia s obilím a kukuricou a za tým ovocný sad. Tam sa mi stratil trojročný brat. Našli sme ho, chvalabohu, ale ten strach...
To bola tá nevýhoda. Byť najstaršia a na všetkých dozerať. A za všetko som mohla. Oni boli malí a pre mňa aj ostali.
Veľmi skoro som odišla z domu a moji súrodenci rástli, dospievali. Raz, dvakrát do roka som prichádzala, často som ich nespoznala. Tak vyrástli. Len v mojich očiach má jedna sestra minišaty a hrá na gitare taliansku pesničku, že má málo rokov, tak nejak sa volala, druhá sa chystá na diskotéku a tretia hľadá nátačky.
Bratia hrajú futbal a po večeroch na gitare, najmladší je chorý, má angínu a volá mamu.
Všetci už dávno dospeli. Otec aj najmladší brat odišli tam, odklial sa nevracia.
Mám na stole čokoládu, rozdelím ju na osem častí tenkým nožom.
