mačička.
Dva roky je dlhá doba aj pre človeka.Neprekvapilo ma, keď mi mama písala, že ten môj sivý kocúr asi nežije. Pár dní ma síce vyčkával a raz sa jednoducho nevrátil z potuliek.
Z vojenčiny som sa vrátil ženatý a do paneláku, ale vždy som závidel tým, čo mali dom, v búde psa a na priedomí mačku.
A teraz pár rokov pred dôchodkom mám domček. Všade plno mačiek a ukričaných psov.
Sused nechcel veriť, že chcem až dve, keď mi ich podával cez plot. Kocúr je to malé čierne klbko a to sivé, mačička.
Aj ma to mrzelo, vyzerala ako môj Mišo. Dali sme jej meno Minka a tá potvora malá, ani sme si nevšimli, zmenila sa na kocúra, čo sa často stáva.
Zas ho hladím po hlave.
" Ahoj Miško, už nepôjdem na vojnu."






