Plyšová hračka hreje, ale nešteká a už väčší školák zasa prosí:
„Kúp mi psíka, mami, ja sa o neho postarám."
Mama váha, zvieratko do paneláka... otec volá do Prahy, či tam majú šteniatka pre deti. Mali, tak si jedného adoptovali.
O pár dní už všetci doma vedia,
že lepší bol ten plyšový, čo nehryzie
a nebehá po snehu.
To je koniec príbehu.
A to šteňa?
To si zobrala do bytu moja dcéra, aj keď už mala doma okrem manžela a dvoch detí jedného psíka.
Po troch mesiacoch prišla pohroma, pri nasťahovaní do nového bytu im oznámili, že ten dom je iba pre ľudí.
Dospelé deti...telefón zvoní.
„Mami, nechceš psa, alebo radšej dvoch?“
Poviem otcovi, ale ako vysvetlím trom kocúrom a jednej mačke, že Jerry je ešte malý a ani trochu neškriabe?
Kyra, tá nemá rada mačky,
tak pôjde k bratovi.
Dávame a sme obdarovaní.
Je čas vianočný,
čas pokoja a radosti...
Z neba padá vločka
psík má smutné očká
aj tie moje sú zahmlené.
Kým sa pohnú ľady
na tých, čo tu nie sú s nami
pri vianočnom strome
s láskou spomíname.
