ako išlo vajce na vandrovku.
Vianoce, a ty mi povieš, odchádzam, tak už som sa rozhodol.
Ja to chápem, že musíš, že už toho máš dosť.
Idem s tebou, veď som ti sľúbila, že aj na kraj sveta.
Až tak ďaleko Bratislava nie je, máš tam dobré miesto, aj pre mňa sa nájde a byt, to zoženieme, hravo.
Garsónka, takmer v centre, len na nás čakala. Ani tá čarodejnica, čo si za mreže zamkla byt a podozrivo na nás čumela, nemohla nás odradiť.
Bolo to malé, nie ako náš štvorizbový byt, kde sme nechali naše dospelé deti, ale ten pocit slobody, to bol fajn a boli sme konečne sami.
Za oknom ešte drnčia električky, tuším ani neprestali, vstávame z holých parkiet, na ktoré sme sa zošmykli. Ten matrac fučal v noci a teraz my, keď si rátame kosti.
Prvá noc v meste, kde znova začíname, končí.
A večer spočítame korálky.
