Ten domček bol veľmi starý, rástli tam pokrútené stromy, ktoré pili vodu z horského potoka. Chudera moja mama! Prišla sem z mesta na rovine len preto, aby sa tatkovi splnil sen. Dom sa mal zbúrať a postaviť nový. Ani elektrina tam nebola, úlohy som si písala pri lampe a petroleji.

Začiatkom decembra začal padať prvý sneh a ja som mala len také topánky s remienkom, po členky. Večer pred Mikulášom som si ich vyčistila a dala pod okno. Ráno ma zobudil chlad, mama zabudla zavrieť to maličké okno. A moje staré topánky tam neboli.
Všetky tie sladučké dobroty mi dal Mikuláš, do novučičkých zelených kapcov. Žiadne iné topánky ma v živote tak nepotešili.

Hovorí sa, že dovtedy sme deťmi, pokým nám rodičia žijú. Chvalabohu, my ešte máme mamu.