Trochu sa za to hanbím, ale rada nakupujem. Dokonca, keď na to nemám, tak si tam chodím oddýchnuť. Je to trochu trafené, viem, ale mám pár vybraných obchodov, kde chodím, aj keď mám len pár korún. Jedno majú spoločné. Sú voňavé.
Taký antikvariát. Aj ten prach a žlté listy kníh.
Ezoterické obchodíky...tak to je sila, čo sa týka vône. V jednom mali takú malú lopatku ponorenú vo farebných kamienkoch. Že si môžem nabrať plnú a za 80 korún...Boli maličké a boli to polodrahokamy. Ani pirátsky kapitán sa tak netešil z diamantov a rubínov v okovanej truhlici na Ostrove pokladov.
Sekáče, tam chodím, keď mám tisícku. A domov vlečiem balík. Krásne to popreplachujem v Pervole...a už sa teším, ako si to bude skúšať moja mama, dcéra, vnučka, ani chlapi nepovedia nie.
Sú dni, keď sa vyberiem na seriózny veľký nákup do obchodného centra. Také bežné veci ako potraviny a drogéria. Kupujem väčšinou overené výrobky, tak čo ma má na tom baviť.
Od nudy ma zachráni len jedno : Akcia!
Vrhnem rýchly pohľad na cenovku, dám si brýle na blízko a v hlave mi už cinká. Nepreskočilo mi, je to zvuk, ako na starých pokladniach. Cinkali, keď sa otvorila zásuvka.
Prerátam to na kilo alebo kus. Nejaká tá výhoda sa vždy nájde. Celá šťastná ako ušetrím, kladiem úlovok do košíka.
Nemám vodičák a môj muž zasa trpezlivosť na chodenie po obchodoch. Tak sme sa dohodli. Ja nakúpim, on ide na kávu a odvezie ma domov. Boli časy, keď som ho nútila nakupovať so mnou. Vždy sme sa pohádali, ešte ho počujem ako frfle, že stojím hodinu pri každom regále a večnosť pri pokladni.
Keď vidí ten veľký nákup, aj sa poteší, vážne. Teda myslí si, že zásoby sú na pol roka.
Omyl.
Nestačí registrovať, čo vláčim do špajze. Zľakne sa, až keď vidí tri rovnaké pracie prášky. Hneď vysvetľujem a ešte sa aj šťastne škerím.
"Vieš, aké to bolo výhodné? Zaplatila som ako za dva. Káva, tá sa tiež vyplatila, dali mi k nej plechovú dózu. Viem, máme doma rovnakú. Nevadí, Táňa sa poteší, už dávno takú chcela."
Táňa je moja vydatá dcéra.
"A načo nám budú tie kilové kakaové cereálie? Veď to nikto neje."
Nikto je on a syn.
"Tak na tie mali zľavu a v sáčku je nejaká hračka z umelej hmoty a malí budú mať zdravé raňajky."
Malí, to sú naše vnúčatá.
Zmĺkne. Keď to je pre deti...
Ťahám z tašky ďalšie zázraky.
Len raz som sa nad tým zamyslela:
Keby som kúpila len pre nás a za bežné ceny, nákup by bol lacnejší.
To je pravda, ale nebavilo by ma to a Táňa sa vždy poteší.
