Písmo:
A-
|
A+
Na stene mám obraz, nie je nový,
kaplnka tam stojí v letnom poli,
pri nej kľačí a potichu sa modlí
mladé dievča, oblečené v kroji.
Na stole, v tom obitom pohári ,
zostalo mi vody sotva dopoly.
Tak tu čakám, kým sa odparí
a tá krivda ukrývaná, dobolí.
Na obraze aj na mokrej tvári
naťahuje siete pavúk starý,
v tmavom kúte slzy roní, metla.
Tak, to ich radšej pozametám
a otvorím okná, aby bolo svetla,
na konci jari, na začiatku leta,
keď sa vrátia divé maky do polí
aj ten pohár bude plný, dopoly.
