Keby sme mali psíka, dobré ploty a zamknutú bránu, tak sa nám to nestane. Ale s nami žijú mačky.
Na našom dvore, v záhrade

aj v dome.


Sú hravé a prítulné. Každá má svoje meno a keď ich zavoláme, prídu. Povylizujú misky s mliekom, nechajú sa pohladiť a o chvíľu zase zmiznú v tráve, lezú na stromy. Niekedy ich nevidíme celé hodiny. Mačky milujú slobodu...
Len večer okolo siedmej a ráno prichádzajú pravidelne k trom plným miskám.
V pondelok ráno jedna ostala nedotknutá.
Belko, náš najväčší jedák, neprišiel.

V záhrade už rozkvitli všetky stromy aj tulipány v záhone.
Možno sa len niekde túla, možno žije...
Už tretie ráno dávam predo dvere, misky len dve.