Aj teraz pred sviatkami.
V hrncoch vyváram dobroty a on sa mi pletie pod nohy. Hovorím mu, ešte trochu vydrž a zober si len tak niečo s chlebom.
Kupujeme už balený a nakrájaný, ten sa tak nedrobí. Niekedy svetlý, ale aj ten tmavý, alebo so zrniečkami. Ja si v chlebe nevyberám, len môj muž, ten si na dobrý chlebík potrpí.
Pamätám si jeho úsmevy, keď prichádzal zo služobnej cesty s dvoma pecňami pod pazuchou. Dobre vedel, kde pečú ten najlepší.
Keď sme sa presťahovali, dlho hľadal obchod, kde by mu taký predali. Mal šťastie, jeden taký, celkom blízko, nedávno otvorili.
V rádiu hrajú koledy, stromček máme ozdobený, dobré jedlo sa už varí...
Môj muž sedí pri stole s celým pecňom chleba, čo nemá igelit.
Zdvihne ruku s nožom a urobí kríž.
Čas sa zastavil.
Aj moja mama tak žehnala chleba...
Tak, nech vám nikdy nechýba.
