Nemali sme včera dobrý deň.
Keď mi volal vtedy manžel, bola som sama doma. Nemala som sa komu vyžalovať, že je mi ho ľúto, lebo ho okradli. Boli to hlavne doklady. Už sa chystal, že dnes v noci precestuje štyristo kilometrov do mesta, kde ich musí znovu vybaviť a že nestihne do piatku dostavať tú chatku.
Tak som smutná napísala na blog.
Nie som tam ešte dlho, ale sú tam ľudia, čo si sem tam prečítajú na čo myslím a ako žijem.
V noci som chcela odohnať smútok pohľadom do našej záhrady a potešiť tých, čo mi dobré priali.
Tak sa teraz chcem len poďakovať a poslať všetkým ešte jednu ružu, čo mi rozkvitla.
Aj tomu neznámemu, čo dnes našiel v parku manželovu tašku aj so všetkými dokladmi a zavolal.
Včera pršalo, dnes svieti slnko a krásne zohrieva.
A tá chatka bude určite do piatku hotová.
Veď sa pozrite, veľa jej už nechýba.
