V také dni sa vraciam do rodného mesta.
Prejdem bránou v starých hradbách,

a pomaličky stúpam ku kostolu.
Je všedný deň, nebude tam veľa ľudí. Sadnem si do zadnej lavice.

Bol zavretý, rekonštrujú veže, asi preto.
Sadnem si v blízkom parku. Veď aj tu sa môžem modliť. Schovám si hlavu do dlaní.
Po chvíli ju zdvihnem...

a nebo sa otvorí.

Zasa pôjdem bránou v hradbách, no ešte sa obzriem na vežu.
Odchádzam.
