Stála som na tej dlhej chodbe, pri stĺpe. Triedna zastavila kolegyňu matikárku. Všetko som počula.
"Marienka, mohla by si jej dať tú jednotku z matiky, ja som jej tiež dala."
"Olinka, na to nemá, keď ju porovnávam s Romanom, alebo Ľubom, to im by som musela dať hviezdičky."
"No, ako myslíš, aj tak bude vyznamenaná, len som ti chcela povedať, že sa hlási na priemyslovku. Chce ísť na internát, doma nemajú ani detskú izbu a školáci sú piati. Lepšie by bolo gymnázium, ale na internáte, tam sa jej bude lepšie učiť. Bola tu jej mama, že otec chce, aby išla robiť, je najstaršia a školu si urobí aj potom, rodičom by uľahčila. Idem za riaditeľom, nech si pohovoríl s otcom. Bolo by to škoda."
"Ále, prosím ťa, z takej rodiny...z tej aj tak nič nebude."
Zamrzla som pri stĺpe. Nemala ma rada, matikárka, čo vyzerala ako tučná sýkorka s čiernou sukňou a ostožltým svetrom. Jej dcéra má tiež taký a ešte dlhý zapletený vrkoč a chodí na gympel.
Ja mám sveter taký svetlomodrý, trochu vypratý a vlasy po plecia, rozpustené.
Moja dobrá triedna. Zastala sa ma v riaditeľni, ja viem, chodím recitovať, píšem pekné slohy. Aj ja ju mám rada. Má červený sveter a kockovanú sukňu.
Otec si utieral slzu, keď vychádzal, samozrejme, nejak to zvládnu a prihlášku na školu mi podpísal.
Prijali ma, aj internát, všetko vyšlo.
Prvý ročník som nedokončila...
Ani môjho syna nemala rada matikárka. Mal svoju detskú izbu, rád sa pekne obliekal a písal dobre slohy. Na gympel ho neodporučili.
Bola som na prvom rodičovskom, na priemyslovke. Ja viem, matika...
"Z toho nič nebude, nie je technický typ, je málo dôsledný. Kamaráti sa s Lacom, ten je iný, z toho niečo bude."
Zaklínačky...
Viac som na rodičko nešla. Syn strednú školu dokončil. Aj vysokú, aj keď nie je technik.
Volala mi dcéra.
"Mami, bola som na rodičovskom a triedna mi povedala..."
