Moja mama je presvedčená, že na svete je príliš veľaskvelých kúskov oblečenia, ktoré už nechce nikto iný, takže by bol hriechkupovať si niečo nové, nebodaj ešte aj moderné. Takže je jasné, kto zažilpekelne traumatickú pubertu pod ostrou paľbou posmechu draho vyfintenýchspolužiačok. Nikdy som to mame neodpustila a môj cvokár tvrdí, že to budejedna z príčin, prečo miniem polovicu výplaty na handry takmer hneď, akoju dostanem.
„Mami, čo presnepotrebuješ?“ začala som zostra. Už ju príliš dobre poznám. Dať jej šancua dve hodiny sa jej nezbavím.
„Čo by som mala potrebovať? To si už nemôžem prísťpoklebetiť so svojou dcérou?“ začudovala sa. Vrhla som na ňu výhražný pohľad,tak to vzdala: „No dobre, potrebujem len takú maličkosť. Vieš, že robím tú malúpárty k svojej päťdesiatke,“ významne na mňa pozrela, aby bolo jasné, ževie, že som na to totálne zabudla, „a chcela by som, aby si pozvala svojhootca.“ S nádejou na mňa uprela oči. Prišlo mi jej ľúto. „Jasné, mami, bezproblémov.“ Naši sa rozviedli, keď som mala dvanásť. Tatinko si našiel mladúčajočku, ktorá síce nevedela povedať súvislú vetu, ale mala obrovské kozya určite nenosila veci zo sekáča. Všetci tomu vtedy dávali len pármesiacov, no už sú spolu skoro pätnásť rokov a majú dve pekné, neskutočne hlúpedeti. Mama sa s tým nikdy nevyrovnala a myslím, že tajne dúfa, žeotec si to jedného dňa rozmyslí a vráti sa k nej. So sklopenýmiušami, samozrejme. Bude to takto nejako: „Prepáč, že som tu 15 rokov nebol, alehlavne, že som opäť tu, nie? Simona totiž nevie uvariť tvoje halászlé!“ A padnúsi do náručia. Čo je na tom asi najväčšia utópia, pretože som ich nikdynevidela objímať sa. Aj v najlepších časoch manželstva sa navzájom lenzdvorilo obchádzali.
Nečudo, že som vzťahový analfabet, keď vyrastámz takéhoto podhubia. Aj keď – nie som si celkom istá, či som niekdev okolí zaznamenala oveľa lepšie rodinné zázemie... Dnes je už každýnejakým spôsobom psychopat.
Keď sme pri tých psychopatoch - dnes máme uzávierku! A šéfka marozhryzie v zuboch. Pretože nemám ešte ani čiarku. Slušne som mamuvyhodila a sadla som si k počítaču. Hm, hm, hm. Tak teda – čo viemženách v politike? To je téma, na ktorú mám napísať článok. Lenže už dvatýždne mi nejde doma internet. Sused, s ktorým sa ilegálne delíme o pripojenie,odišiel na dovolenku a nechal ma odpojenú. Čo viem o ženáchv politike? Zrazu zisťujem, že bez internetu mi kleslo IQ o 80 bodov!A titul zo žurnalistiky sa tiež niekam vyparil... Musím ísť do kaviarne. Napojiťsa na zdroj. Veď ja už som vlastne umelá inteligencia!
Vyletela som z domu a vrazila som do najkrajšiehomuža, akého som kedy videla. Fu, až som sa spotila. To sa mi teda nestalo odsedemnástich. Ešte aj tá scénka ako z filmu, obaja klesáme k zemi, jamu zbieram papiere, on mi nešikovne pomáha tak, že občas letmo zavadí rukouo tú moju... To musí byť znamenie! - kričí to vo mne a už sipredstavujem, ako to celé rozprávam Saške. ...a on sa potom naklonil a akoženáhodou sa mi pozrel do očí a akože bol úplne super! (Prečo svoj životvždy okamžite prerozprávam do historiek?!) Chalan sa usmial a povedal: „Tobude nejaké znamenie, nie?“ Sakra, kde je tá suverénna vševediaca bohémka,ktorá s cigaretou v ruke zotrie trefnou poznámkou každého drzéhobaliča? Ale hlavne – kde je tá racionálna, svetaskúsená intelektuálka, ktoráprekukne každého lacného frajera? Zrazu mi je všetko jedno, chichocem sa akodvanástka a nechávam sa pozvať na kávičku, ženy v politike miznúniekde v hmle. A teším sa, strašne sa teším z tohto mrazivo-horúcehovzrušenia, ktoré som necítila už tak dávno, že som celkom zabudla, aké dobré to vlastne je. A on jen-á-d-h-e-r-n-ý. Každé jeho slovo je diamant intelektu a duchovnejvyspelosti, každý jeho pohyb je vystrihnutý z Almodóvarovho filmu a vjeho pohľade vidím, že sa poznáme už množstvo inkarnácií. A ako sirozumieme! Rád športuje... aj ja! Má rád filmy... veď aj ja! Miluje talianskukuchyňu... to je neuveriteľné, je takáto dokonalá zhoda vôbec možná? My smekozmické dvojčatá!!!
A volá sa Patrik. Na záchode, kde si ochladzujem horúcezápästia studenou vodou, si opakujem to meno ako nejakú mantru. Patrik,Patrik, Patrik. Našla som muža svojichsnov. Zbohom, sebestačná z-presvedčenia-single feministka, ktorá je vždy nadvecou! Začnem nosiť romantické volánové sukne.
Patrik (Patrik, Patrik!) zaplatil účet (je jednoduchodokonalý!) a opýtal sa, kedy ma môže znova vidieť. Potlačila som sklamanie(„myslela som, že by som sa mohla hneď nasťahovať!“) a prehodila som:„Kľudne aj dnes večer...“ Juchú, súhlasil! Pane Bože, zasvietili mi oči? Ja somsa fakt už úplne zbláznila, taká amatérska chyba... Ale on sa len usmiala už ho nebolo.
Článok o ženách v politike som napísalav ľahkom, roztopašnom duchu. Končil slovami: „A preto, milé ženy, odhoďtevarechy a špinavé plienky a hor sa do politiky! Vneste trochu zvodnejkrásy do fádnych lavíc parlamentu!“ Víťazne som odoslala článok šéfkea šla sa chystať na večer. Panebože, mám na to už len šesť hodín!!!
