Vzlyk. Dáko mi je smutno. Dva týždne do Vianoc a ja sa stále nedokážem nadchnúť. Práve naopak, pomaly mi to celé začína ísť na nervy. Zasa. Skúšam si spomenúť, kedy som sa na Vianoce tešila naposledy? Tak naozaj... Keď som mala 12, približne. Potom sa to nejako pokazilo.
Chalupu rodičia kúpili v osemdesiatom štvrtom. Starý, kamenný dom "se vším všudy" - úžasné drevené trámy, podlaha z udupanej zeme, udiareň priamo v dome. Za domom maštaľ, vedľa nej "ovčín"...a Dedo. Deda sme nekúpili, zostal nám na doopatrovanie. Taká bola dohoda. presne ako vo filme "Na samote u lesa" :)
Môj pohľad upútajú susediace lavičky, na ktorých ležia a pospávajú dve ženy. Jedna staršia, druhá mladšia. Koľko majú rokov, to je vzhľadom na ich zanedbaný výzor ťažko čo i len odhadnúť. Ich majetok tvorí okrem niekoľkých preplnených igelitiek aj špinavý hlboký kočík.
