Prvé skúsenosti s protikorupčnými aktivitami, novinárčinou, prácou v médiách, definovaním a presadzovaním verejného záujmu som mal to šťastie získavať v porevolučných rokoch na výške. Som spoluautorom projektu Transparentné mesto, autorom ďalších protikorupčných projektov a aktivít. Pracoval som pre OSN, OBSE, UNDP, auditoval, prednášal, trénoval, školil a motivoval protikorupčných aktivistov, politikov a vlády po celom svete. Verím, že na Slovensku chceme tiež. Len naši politici to neberú zatiaľ dostatočne vážne. Zoznam autorových rubrík: úsmevne :), Netransparentné prešľapy, kultúra, Otvorená samospráva, médiá, bez komentára, rozhovory, Nezaradené
Väčšina z nás si domácnosť financuje z vlastného vrecka a ak niečo nakupujeme, nie je nám jedno koľko zaplatíme. Samozrejme si najskôr ujasníme kvalitu tovaru alebo služby a až potom hľadáme výhodnú cenu. A ako s tým súvisí otvorená samospráva?
Mestské a obecné zastupiteľstvá na plné obrátky rozbiehajú svoju činnosť. Poslanci, starostovia a primátori majú o robotu postarané. A voliči, teda občania? Tí by si mohli dať, ako sa hovorí, “pohov”. Ale naozaj?
Pri pohľade na dnešnú politiku je na mieste otázka, akú majú šancu tí politici, ktorí nemajú záujem kradnúť, že im to niekto ešte uverí. Je to jednoduché. Stačí, ak sa budú otvorene priznávať k svojmu majetku.
Máme za sebou komunálne voľby. Mnohí kandidáti sa v kampaniach hlásili k vyššej transparentnosti, potláčaniu korupcie, klientelizmu a hájeniu verejného záujmu. Ak sa pýtate samých seba, kde by teraz mohli začať, čo by mohlo byť prvým krokom, ktorý už reálne ukáže či to naozaj mysleli vážne, hneď vás vrátim o krok späť. Oni nám to už ukázali.
Pri listovaní mojimi staršími článkami som objavil pár, ktoré ešte neboli zverejnené. Posolstvo v nich je však aktuálne aj dnes a preto som sa rozhodol, že si ich budete mať možnosť prečítať na mojom blogu. Tu je prvý z nich. Chuťovka nielen pre uši - rozhovor s Vladimírom Mertom. Dobrú chuť! Na koncerte organizovanom Spolkom Moravanov na Slovensku, sme v Nitre mali možnosť pomaškrtiť si na ozajstnej chuťovke nielen pre naše uši, ale aj pre naše, v dnešnej dobe často krát podvýživené vnútro. V komornej atmosfére podvečerného františkánskeho kostola sa nám so svojím koncertom „Staré moravské balady“ predstavila dvojica Jana Lewitová a Vladimír Merta. Otlačiť verne zážitok koncertu do riadkov je skoro nemožné. Dvojica umelcov v Nitre, verme, nehrala posledný krát a tak si ich, ak ste to nestihli, nabudúce nenechajte ujsť. Tí, ktorí to stihli prídu určite tiež. Mne sa podarilo osloviť po koncerte pána Mertu, ktorý nám venoval pár chvíľ svojho oddychu a odpovedal na moje otázky, za čo mu pekne ďakujem.
Aj tak by sa dalo nazvať to, čo som v sobotu videl na tehelnom poli počas zápasu Slovensko - Írsko. Fašistov a teroristov. Ale pekne po poriadku. Keď som v sobotu vstupoval na tehelné pole pozrieť si zápas našej reprezentácie s Írskom, cítil som sa okrem iného aj primerane bezpečne. Na štadión prúdili davy hlavne írskych fanúšikov, ktorí sa typicky zabávali a ich prejav nikoho neohrozoval. Pri prechode bránou ma tak ako každého prešacovali a v samotnom areáli, rovnako ako okolo neho, sa to policajtami len tak hemžilo. Super, poviete si. Naši policajti sú pripravení ako sa patrí a pravdepodobne ich nič neprekvapí. Chyba lávky. Ak budete čítať ďalej, verím, že budete rovnako ako aj ja, na rozdiel od našich policajtov, prekvapení.
Veľa sa hovorilo a písalo o tom, koľko bolo fanúšikov na sobotňajšej kvalifikácií Slovensko-Írsko. Vraj sme boli zasa raz prvý. Tentokrát prvou krajinou, kde na medzištátny zápas prišlo viac fanúšikov hosťujúceho tímu. ((VIDEO))
Dnes ráno 2. júla 2007, približne o 6.10 hod ráno, v Martine na ulici Riečiny , silná explózia zničila rodinný dom. Podľa vyjadrenia jedného zo zasahujúcich hasičov, príčinou bol pravdepodobne plyn a trhavinu ako pôvod explózie zatiaľ vylučujú. Silný výbuch, ktorý otriasol rodinnými domami v niekoľkokilometrovom okruhu, ma rovnako ako mojich susedov dohnal k oknu, kde som v 200-250 metrovej vzdialenosti videl asi 150 metrov vysoký stĺpec materiálu klesajúceho k zemi a poletujúceho vzduchom. Okamžite som vytočil 112, aby som nahlásil výbuch neznámeho pôvodu. Linka bola obsadená a takmer po dvoch minútach to zdvihla operátorka, ktorá mi povedala, že udalosť je už nahlásená aj s adresou, ktorú dostala. Až vtedy som si uvedomil, ako blízko sa ohnisko explózie nachádza, pretože obyvateľov domu na adrese, ktorú 112-tka mala, poznám.
