Dospelý človek to nemá jednoduché, hlavne ak máte na krku varenie pre ďalších členov domácnosti, ktorí celiatici nie sú, a teda nechcú byť obmedzovaní. Dodržiavať potom naozaj správne postupy, prísne hygienické zásady je ťažké (teda ak chcete pristupovať k svojmu ochoreniu zodpovedne, pretože chcete žiť kvalitne kvôli sebe a svojim blízkym). Nechcete obmedzovať druhých, zároveň viete ako nebezpečné je pre vás konzumovať už len nepatrné množstvá lepku. Každým množstvíčkom si kopete "vlastný hrob" v podobe zhubných nádorov. Mám šťastie na naozaj tolerantných blízkych, ktorým nerobil problém sa mi prispôsobiť.
Detský bezlepkáč to má však podľa mňa ťažšie, hlavne na spoločenskej rovine.
Deti v škole chrúmajú kesíky najrôznejšieho druhu a detské srdiečko sa sužuje a nechápe a vieme aké vedia byť deťúrence občas aj kruté, pokiaľ je niekto nehdicapovaný. Bol čas mikulášskych párty, pre bezlepkové dieťa je nemysliteľné alebo aspoň nie veľmi príjemné, ísť na štandardné školské či iné klasické večierky. Prinajhoršom odíde s balíčkom dobrôt (na ktoré sa tak teší každé dieťa), ktoré neochutná.
V sobotu sa konala mikulášska párty práve pre tieto detičky a ich rodiny. Okrem nádherného programu, vystúpenia detí, úžasného rapového žongléra známeho aj z telky, pravého kúzelníka, cez zázračného svätého Mikuláša s anjelom, si mohli deti zasúťažiť v niekoľkých špotrtovo-šivnostných súťažiach.
Odchádzali nielen plní zážitkov, ale aj s plnými bruškami, pretože stoly sa všade prehýbali pod maškrtami od výmyslu sveta a čo je super, všetky boli bezpepkové, takže rodič nemusel ani na chvíľu váhať a dieťa mohlo slobodne konzumovať. Ale odchádzali aj s pravými obrovskými mikulášskymi balíčkami dobrôt, ktoré im neublížia. Nie všetci rodičia si môžu dovoliť takéto maškrty, ktoré sú tak podobné tým lepkovým, ale sakra drahé.
Ako vždy, mnoho rodičov prinieslo svoje kulinárske výtvory, ochutnávalo sa a vymieňali sa recepty.
Akciu chodím pomáhať pripravovať od doby, čo som celiatička, ale nie vďaka mne sú deti šťastné. Vďaka patrí združeniu celiatikov, hlavne manželom Hajtášovcom, ktorí ho založili. Vlastnoručne pripravujú, vybavujú sponzorov a finančné prostriedky na túto a mnohé ďalšie akcie každý rok (dovolenky, lyžovačky, náučné semináre, informačný časopis), a to všetko v rámci svojho voľného času. Vďaka nim sú aj niektoré bezlepkové potraviny na recept. Ľudia pokorní, skromní, milí, pomáhajúci nezištne. Prečo o takýchto ľuďoch nik nepíše, prečo nie sú na obrazovkách? Pritom, toto sú skutočné osobnosti, ktoré stoja za to!
Keby som mala tu teraz napísať, ako mi za tých 6 rokov pomohli, tak by som vás unudila niekoľkostranovým blogom. Jednoducho nám pomáhajú sa aspoň občas cítiť aj mimo domova ako vy, bez nutnosti otravovania, kontroly a s možnosťou si vychutnať život naplno.
