Každá doba má mnoho zákerných a ničivých chorôb, tá dnešná nie je výnimkou. Za najhoršiu považujem zväčšujúcu sa ničotnosť srdca a ducha človeka. Odcudzenie, ktoré nás pomaly, pomaličky dostáva do dobrovoľnej karantény. Často sa prejavujúci chlad, nezáujem voči ľuďom, ale stále častejšie aj voči sebe samému. Relativizmus, neschopnosť zaujať svoj postoj a rozhodnutie. Veď načo, všetko je relatívne, každý máme svoju pravdu, nech si robí každý čo chce, takto sa nám dobre žije! Máme stále menej spoločného, zostáva nám spoločný len odlišný názor na veci (o tom som už tiež písala link). A materializmus, objímanie materiálnych vecí, ráta sa iba to čo vidíme a máme. Kvalita človeka sa stále častejšie zamieňa s výškou jeho majetku.
Žijeme spôsobom, ktorým ochudobňujeme seba, napriek tomu, že zarábame viac peňazí a zároveň ochudobňujeme svoje deti, napriek tomu, že im kupujeme stále viac hračiek a handier. Nikoho neodsudzujem týmto konštatovaním, tiež len zisťujem, pozerám sa späť, pozorujem, učím sa ... hoď kameňom, kto si bez viny! Verím však tomu, že ak by som nezmenila svoj život, tak by som na smrteľnej posteli mala vysoko na háku, to či som bola na najluxusnejšej dovolenke, či som mala značkové oblečenie, ale ľutovala by som, že som viac času nevenovala sebe, svojmu duchu, svojim snom, svojim najbližší a priateľom.
Na jednom z mnohých manažérskych školení, ktoré som v minulosti absolvovala, nám hovorili životne celkom zaujímavú vec, aj keď ju každý človek prirodzene tuší, ale možno si ju plne neuvedomuje. Náš život by mal byť vyrovnaný, v rovnováhe 3-nožky, medzi rodinou/priateľmi, sebou/svojimi koníčkami a prácou/sabarealizáciou. Ak je jedna nôžka kratšia, trojnožka padá, teda ani náš život nemôže byť v nerovnováhe dlhodobo úplne v poriadku, choroby, zlé vzťahy, depresie ...
Čo tak nadčasy, ktoré sa stávajú akýmsi pomýleným až chorým symbolom dôležitosti, vymeniť za niečo, čo nás obohatí duchovne, za čas s deťmi, s blízkymi? Možno by ste sa aj radi zahrali s deťmi, možno máte aj chuť si niečo prečítať, možno by ste šli s priateľkou niekam na výlet, ale ste príšerne unavení, vyčerpaní, vystresovaní, nesústredení a jediné po čom doma túžite, je ľahnúť k telke alebo maximálne k notebooku a četovať, to je také pohodlné a izolované, bezpečné, keď toho máte dosť, vypnete. To mi pripomenulo jeden pravdivý kreslený akože vtipný výrok ... pred možno 20 rokmi sme sa tešili, koľko priateľov nám prišlo zagratulovať k narodeninám, dnes sa chválime, koľko „všetko naj" nám zaželajú pseudopriatelia na facebooku.
Tu som dospela k bodu, že budeme musieť v prvom rade zapracovať veľmi veľa na sebe, teda kto chce. Naučiť sa relaxovať, vnímať samých seba, potreby svojho tela, dať duši, čo potrebuje ... potom môžeme dávať aj ľuďom naokolo. Nie vždy si to uvedomujeme, ale táto doba, materiálna spoločnosť, hypotéky, pocit, že treba byť najlepší, nás udržiavajú v neustálom strese. Slovo „stres" pochádza z angličtiny a znamená zaťaž. Angličania tento pojem prebrali z francúzskeho „estrecier" (čo znamená donútiť, použiť násilie), ktoré je zase odvodené z latinského „strictus" (čo znamená uťahovať, stláčať). Teda naše ja je utláčané. Zhoršujú sa naše vzťahy, zdravie, kvalita života. Vplyvom stresu a napätia sa prejavujú viac negatívne postoje, myslenie a emócie, ktoré sa snažíme potláčať, a tým hromadia sa a ukladajú v tele a sú príčinami najskôr psychosomatických ťažkostí a neskôr mnohých, aj závažných, ochorení, zhoršenia vzťahov, komunikačných problémov a nakoniec izolácie, odcudzenia.
Zo všetkých rád ako zvládať a odbúravať stres, ktoré som sa dočítala a niektoré aj vyskúšala, považujem uvedené za najprirodzenejšie a účinné. Samozrejme, vy najlepšie viete čo pozitívne prospieva vášmu telu a duchu, neobmedzujte sa len na mnou vybrané tipy. Nič netreba robiť nasilu, aj keby vám to radili všetci odborníci sveta. Veľmi dlhý čas som sa snažila naučiť sa zaspávať na anatomicky tvarovanom vankúši, pretože mám problém s krčnou chrbticou a vraj spánok na ňom vyrieši moje problémy. Po rokoch trápenia mi konečne rehabilitačná lekárka povedala, nech na to kašlem, keď to nejde, tak to pre mňa dobré nie je a nech spím na tom, na čom mi je príjemne. Hneď sa mi spí lepšie :)
Takže:
Relaxujme! Miesto četovania krátky spánok, meditácia, dýchanie, tak ako dýchajú bábätká, sauna, masáž, čokoľvek, čo je príjemné nášmu telu, počúvajme ho!
Cvičme! To čo nám najviac vyhovuje, hlavne aby nás to bavilo. Najlepšie je však cvičenie s veľkými nárokmi na spotrebu kyslíka.
Utečme! Všetko čo pohltí našu myseľ, je super! Hudba, koníčky, príroda, kreslenie, vizualizácia - predstavovanie čohokoľvek, čo nám prináša pokoj, pomáha odbúravať nesústredenosť.
Jedzme a pime striedmo! Staré známe, ale dôležité.
Smejme sa a myslime pozitívne! Je vedecky dokázané, že desať minút srdečného smiechu nám zaistí dve hodiny pokojného spánku. Konkrétnym dôsledkom smiechu je prehĺbenie dýchania, zvýšenie počtu imunitných buniek, ... a pomáha sústrediť sa na veci pozitívne a zároveň veci negatívne prijať pokojnejšie.
V každom prípade si urobme priestor pre seba, nie pre materiálne veci. Skúsme zmeniť kurz! Vymeňme najnovší model auta za seba!
