Bývalý riaditeľ Úradu zvláštnych policajných činností (ÚZPČ) Jozef Rehák s prezývkou Dodo, čelí obžalobe z korupcie týkajúcej sa prípadov okolo dnes už nebohého Františka Böhma z obdobia rokov 2014 až 2015 a od augusta 2018 až decembra 2019 a tiež za spoluprácu so zločineckou skupinou sýkorovcov v rokoch 2000 až 2011.
Obvinila ho Národná kriminálna agentúra (NAKA) v decembri 2020 v rámci akcie Judáš a pre pochybenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela sa v apríli 2021dostal na slobodu.
Kariéru začínal ako radový policajt, do čela útvaru, ktorý sa zaberá odpočúvaním a sledovaním ho dosadil v októbri 2010 vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic (dnes špeciálny prokurátor). Prvým policajným viceprezidentom bol v tom čase Ján Vaľo, práve on bol jeho Rehákov nadriadený. Zo špecializovaného útvaru prvý raz odišiel na konci roka 2011. Späť sa vrátil v apríli 2013. Do civilu opäť odišiel na konci júna 2020. Rehák pôsobil aj v Slovenskej informačnej službe (SIS).
V prípade figuroval aj bývalý policajný prezident Milan Lučasnký, ktorý vo väzbe na konci decembra 2020 zomrel. V polovici februára 2021 umrel aj František Böhm, ktorý bol tiež do kauzy zapletený. Zastrelil sa legálne držanou zbraňou. Mal výčitky svedomia aj problém s alkoholom. Trestné stíhanie voči obom tak zastavili.
Hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde s obžalovaným Jozefom Rehákom začalo vlani v januári. Sledovala som celý priebeh konania. Kauza sa blíži ku koncu a čoskoro sa dajú očakávať záverečné reči a rozsudok. Prinášam druhú časť zhrnutia a analýzu kauzy, týka korupčných prípadov okolo Františka Böhma.
Čo vypovedal obžalovaný?
Čo vypovedali svedkovia?
Unesie prokurátor dôkazné bremeno?
Obžalovaný Jozef Rehák
Popiera spáchanie skutkov.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho vzťah s Milanom Lučanským nebol na začiatku bez problémov. Do konca roku 2015 to boli len pracovné schôdzky a v jednom období sa vôbec nestretávali. Dôvodom údajne boli nezhody kvôli prípadu vraždy v Moste pri Bratislave, pri ktorej v roku 2004 pri zomrel aj malý chlapec, obvineniu čelí Karol Mello. Tak vysvetľoval, prečo nemohol v roku 2014 zabezpečiť prítomnosť Mialna Lučanského na stretnutí v McDonalde na Račianskej ulici v Bratislave, kde sa mal údajne dohodnúť paušál za krytie Františka Böhma, ktorý mal blízko aj takáčovcov.
Opísal, ako sa koncom roka 2015 jeho vzťah s Lučanským zlepšil po tom, čo ho odhováral od odchodu z polície. „Zistil som, že je to férový chlapec,“ povedal.
Poprel, že by zobral nejaké peniaze, ktoré pochádzali Böhma, bývalého viceprezidenta Finančnej správy SR Daniela Čecha, ktorý v prípade tiež figuruje, nepozná.
Svedok František Böhm
Peniaze za informácie o odpočúvaní dával Norbertovi Paksimu, ako si ich delil s Jozefom Rehákom, ho nezaujímalo.
Reháka videl iba raz na oslave narodenín Ľudovíta Makóa.
Keďže zomrel, jeho svedeckú výpoveď na súde čítali.
Opísal, že Norberta Paksiho spoznal na začiatku 90- tych rokov, keď spolu slúžili na polícii, ich cesty sa profesionálne rozdelili, kamarátmi však zostali, aj keď pôsobil v SIS. V rokoch 2010 až 2011 začal podnikať s pohonnými hmotami.
„Mal som dohodu s Norbertom Paksim, že moju osobu a aj osoby s ktorými som prichádzal obchodne do styku mi preverí, či nie sú záujmovými osobami bezpečnostných orgánov, keďže pracoval na ÚZPČ a tento útvar je lievik všetkých bezpečnostných zložiek, ktorým sa na polícii zabezpečujú informačno-technické prostriedky. Za tieto služby som mu vyplácal mesačne rôzne sumy od tisíc, dve až tri tisíc eur mesačne,“ vypovedal.
Začiatkom leta 2014 ho Paksi kontaktoval, že je rozpracovaný Kriminálnym úradom Finančnej správy SR (KÚFS). Išlo o podozrenia, že miešajú naftu s inými minerálnymi olejmi, ktoré boli oslobodené od spotrebné dane. Rozpracovaná bola majiteľka, konateľka spoločnosti TP Patriot a istý Marek Desset, ktorý sa tiež podieľal na tomto obchode. Trvalo to zhruba tri mesiace.
„Ako sme sa to dozvedeli, tak sme odišli do Chorvátska, lebo sme vedeli že v zahraničí sa nedalo odpočúvať. Tým pádom z toho KÚFS nemal žiadne výstupy a akciu,“ uviedol na polícii.
Následne požiadal Paksiho, či by sa nedalo zariadiť, či niekoho nepozná, kto by vedel zastrešiť, aby sa takéto rozpracovanie neopakovalo, aby sa dalo v kľude obchodovať. V roku 2014 na jeseň mu tak sprostredkoval stretnutie v McDonalde pro Mladej Garde v Bratislave s prvým policajným viceprezidentom Milanom Lučanským.
„Dohodli sme sa, že za mesačný paušál 10 – tisíc eur zo začiatku by vedel prostredníctvom svojho kamaráta vtedajšieho viceprezidenta finančnej správy, pod ktorého hierarchicky spadal aj KÚFS, zabezpečiť požadované služby. Začal som vyplácať vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám Norberta Paksiho a vedel som, že dáva z tých peňazí aj Jozefovi Rehákovi ako svojmu nadriadenému, ale v akom pomere si to delili, to ja neviem ani ma to nezaujímalo,“ opísal.
Koncom roka 2014 a začiatkom 2015 po nástupe Ľudovíta Makóa na KÚFS, opäť rozpracovali konateľku Patriotu, informoval ho o tom Paksi. KÚFS okrem nasadenia ITP na telefóny použil aj takzvané priestorové odposluchy do areálu, ktorou mal monitorovať činnosť a uskladnenie pohonných hmôt alebo olejov, čo do ktorej nádrže ide, aké autá tam chodia.
„O týchto skutočnostiach ma informoval Paksi, minimálne dva až trikrát. Viem, že Lučanský zabezpečoval informácie od Daniela Čecha z Finančnej správy SR, lebo na firmu TP Patriot, im začali daňové kontroly,“ povedal na výsluchu.
To, že Čech dostával podiel, mu povedal iba Paksi, ktorý tiež tvrdil, že informácie má od Lučanského a tomu ich mal poskytnúť práve Čech. S Čechom sa všaknikdy nestretol.
„Jozefa Reháka som stretol iba raz a to na oslave narodenín Ľudovíta Makóa. Predstavil ma Norbert Paksi, bola to spoločenská konverzácia, viem, že mu, že povedal, že som jeho kamarát, čo robí s tou naftou, potom sme sa bavili svojich veciach,“ spomenul, s tým, že žiadnych iných stretnutí sa Rehák nezúčastnil. Priamy kontakt na Reháka nikdy nemal. "To, že dostáva podiel aj Rehák mi povedal iba Paksi,“ uviedol. Overil si nejakým spôsobom, či Paksi hovorí pravdu? „Nemal som to ako overovať, len som mu dôveroval,“ odpovedal.
Pri ďalšom výsluchu na polícii však veci opisoval inak. „Na tejto oslave mi Ľudovít Makó predstavil Jozefa Reháka, pričom na tomto stretnutí si spomínam, že Rehákovi k mojej osobe uviedol, že toto je ten Fero, ktorý nám prispieva, teda dáva nám peniaze. Myslel tým tú finančnú hotovosť, ktorá im išla v rámci paušálu, ktorý som ja vyplácal, tých 10- tisíc eur od roku 2014 do roku 2015 a potom od roku 2018 dostávali ďalší paušál, kde som dával ja Jozefovi Rehákovi tisíc eur. Toto bolo asi jediné stretnutie, ktoré som ja mal s Jozefom Rehákom,“ tvrdil. Doplnil, že Reháka vyplácal Paksi.
Svedok Norbert Paksi
·Nevie, či sa obžalovaný Jozef Rehák poznal s Františkom Böhmom.
·Zložito opisoval delenie peňazí a paušálov.
·Tvrdil, ako on sám osobne bral peniaze od Böhma a následne ich dával Rehákovi.
Obsah informácií, ktoré mal Rehák poskytovať Böhmovi nepozná.
Hlavným svedkom obžaloby je bývalý Rehákov zástupca, toho času vo výkone trestu, priznal sa k vlastnej trestnej činnosti a dostal trest odňatia slobody vo výške päť rokov a trest prepadnutia majetku. (Rozsudok si môžete prečítať tu.) Usvedčuje iných. Bývalý policajný prezident Milan Lučanský ho nazval zmrdom, žiadal s ním konfrontáciu, no tej sa už nedožil.
S Rehákom sa zoznámil v roku 2010 v práci. „Súkromne sme sa nejako extra nestretávali, čiže sme nemali iný než pracovný vzťah,“ opísal Paksi na súde svoj vzťah s obžalovaným. S Františkom Böhmom sa spoznal niekedy v roku 1995-1996 na policajnom oddelení v Podunajských Biskupiciach a skamarátili sa.
„Podľa mňa sa obžalovaný a Böhm nepoznali. V podstate sme sa stretli na Makóovej štyridsiatke, ale nezaregistroval som to, že by sa obžalovaný a Böhm spolu na tejto oslave rozprávali,“ povedal na súde, s tým že mu ho ukázal iba z diaľky.
Keď obžalovaný Rehák opäť nastupoval na ÚZPČ v roku 2013, tak podľa Paksiho na začiatku sa Lučanský o ňom nevyjadroval pekne, ale potom to prestalo. Spomenul, že ho niekedy v polovici roka 2014 oslovil František Böhm, či by nevedel vybaviť nejakým spôsobom to, že by sa potreboval nakontaktovať na Daniela Čecha, ktorý bol viceprezidentom na finančnej správe, aby vedel pomôcť Böhmovi podnikajúcemu s pohonnými hmotami. Oslovil tak vraj Reháka, či by sa o tom mohol porozprávať s prvým policajným viceprezidentom Lučanským, Asi po týždni alebo dvoch dostal spätnú väzbu sprostredkovane od Reháka, že sa to riešiť dá.
„Následne prebehlo stretnutie v McDonalde na Mladej garde v Bratislave a boli na ňom prítomní páni Böhm, Lučanský a ja. Tam sa dohodlo, že pán Čech bude pomáhať Böhmovi a stanovil sa mesačný paušál 10- tisíc eur za túto pomoc,“ tvrdil.
Opísal, že jedenkrát mesačne zhruba okolo 15. dňa v mesiaci sa stretol s Böhmom, odovzdal mu 10 - tisíc eur, napríklad u neho doma alebo v jeho reštaurácii v Stupave. Peniaze boli v obálke alebo v taške. Doniesol ich na policajné prezídium zobral si dvetisíc eur, dvetisíc eur dal Rehákovi a zvyšných šesťtisíc eur odniesol Lučanskému. On si nechal z toho dvetisíc eur a štyritisíc eur posunul Čechovi.
Tvrdil, že on, Böhm a Lučanský mali dohodu, že ak by vedel Lučanský oficiálne zohnať odberateľov na naftu, tak by bola k tej sume 10- tisíc eur pridaná ďalšia suma podľa množstva odobranej nafty. To sa stalo možno dva alebo trikrát. Celkové navýšenie predstavovalo dve až tri tisíc eur za každú dodávku. Delil sa s Lučanským a fungovalo to asi pol až trištvrte roka. „Čiže peniaze som nosil pánovi Lučanskému ja, ale stalo sa aj to, že pán Rehák, keď išiel k pánovi Lučanskému, tak som mu odovzdal peniaze pre pána Lučanského,“ vypovedal.
Po pol až trištvrte roku to bolo všetko ukončené a asi v polovici roka 2018 bol v kancelárii u Lučanského a ten sa pýtal na Böhma, ako sa má, ako sa mu darí v podnikaní . „Lučanský mal reagovať slovami v podstate, že keď sa ľuďom darí a nepotrebujú pomoc, tak že nevedia o ňom, ale keď sú v problémoch, tak ho oslovujú, aby im pomohol,“ spomenul.
Následne to povedal Böhmovi a ten si vyhodnotil tak, že akoby vypýtal úplatok a priniesol v taške dva obaly od alkoholu. Jedna krabica bola väčšia, akoby od drahšieho koňaku a druhá, tuba od rumu. Böhm mu povedal, že vo väčšej krabici je 30 – tisíc eur pre Lučanského a v menšej krabici je 15- tisíc pre neho. Lučanskému peniaze odovzdal. „Toto sa opakovalo myslím do novembra 2019 a jeden alebo dvakrát sa stalo, že pán Böhm mi peniaze nedal, ale ja som ich od neho ani nepýtal,“ doplnil.
Uviedol, že na začiatku toho 30-tisícového a 15-tisícového paušálu Böhmovi povedal, že by nebolo zlé, znovu niečo dávať aj Rehákovi vzhľadom k jeho vtedajšej pozícii riaditeľa. Böhm mu peniaze nedal, tak dva alebo trikrát oddelil zo svojich peňazí Rehákovi po tisíc eur a to sa opakovalo do novembra 2019.
Obsah informácií povedať nevedel, lebo to vraj fungovalo tak, že Böhm mu dal na papieri napísaný sumár informácií, ktoré potrebuje, alebo mu ich poslal na mobilný telefón a on ich posunul Lučanskému. Predpokladal, že následne to poslal Čechovi. Spätne mu Lučanský buď poslal správu cez mobil, potom sa stretol s Böhmom a ukázal mu túto správu v mobile, alebo mu ju preposlal.
Prečo bol teda vyplácaný paušál dvetisíc eur aj obžalovanému Rehákovi, keď všetky informácie mali ísť vlastne cez Čecha? „V rozhodnom čase som nemal s Lučanským takýto kontakt a neodvážil sa s ním o niečom takomto baviť, tak preto oslovil Reháka, lebo on spomínal, že má dobrý vzťah Lučanským,“ vysvetľoval na súde.
Myslí si, že Böhm bol priebežne informovaný o tom, či je odpočúvaný, lebo mal v merku jeho telefónne číslo. „Na jar 2014 Böhmovi oznámil, že ho odpočúvajú za toto jeho podnikanie s naftou. Keď som dostával tých dvetisíc eur zo spomenutých 10- tisíc eur, tak ja som mal vlastne kumulované, že som vybavil poskytovanie informácií od pána Čecha a zároveň som Böhmovi dával informácie o týchto odpočúvaniach,“ opisoval. Rehákovi peniaze odovzdával v práci, bez komentára, ten mu iba poďakoval a to bolo všetko.
Peniaze boli najprv v bankovkách nominálnej hodnoty väčšinou 20 a 50 eur, neskôr Böhm začal tieto peniaze posielať v 100 a 200-eurových bankovkách.
Ukončenie platenia paušálu 10- tisíc eur sa skončilo, keďže Čech už potom nevedel pomôcť Böhmovi, ako si to on predstavoval. Medzitým si Böhm našiel cestu na Ľudovíta Makóa.
Krátka odbočka:
Na pojednávaní vykonali aj konfrontáciu. Svedok Paksi bol postavený tvárou v tvár obžalovanému Rehákovia a bol vyzvaný k tomu, aby sa vyjadril k odovzdaniu peňazí obžalovanému: „Tak, ako som to dnes uviedol vo svojej výpovedi, tak som ti tie peniaze odovzdal.“ Rehák to opäť poprel.Svedok Daniel Čech
Priznal, že bral peniaze od Milana Lučanského.
O prepojení Jozefa Reháka na Františka Böhma nevie nič.
Bývalého viceprezidenta finančnej správy odsúdili za prijímanie úplatku, dostal trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na štyri roky a musí zaplatiť aj 30- tisíc eur. (Rozsudok si môžete prečítať tu.)
Obžalovaného Jozefa Reháka videl iba raz v živote na pracovnej porade. „Ja som úplatky od Lučanského prijal. Boli prevažne za informácie, na ktoré sa ma pýtal. Týkali sa rôznych daňových subjektov, zaujímalo ho napríklad, či je u nich otvorená daňová kontrola, či prebieha odvolacie konanie a iné," uviedol vo svojej výpovedi na súde.
Spomenul spoločnosť T. P. Patriot, ktorá je spájaná s Františkom Böhmom. O prepojení na Böhma nevedel, netušil, že sa s ním pozná. Spoločnosť si pamätá, pretože finančná správa ju podozrievala z daňových únikov. Išlo však aj o informácie o iných firmách, názvy už nevie.
Tvrdil, že od Lučanského, ktorý bol v tom čase prvým policajným viceprezidentom prevzal trikrát po 4-tisíc eur a raz dvetisíc eur. O dohode, ku ktorej došlo v McDonalde medzi trojicou Böhm, Paksi a Lučanský nevedel. Lučanský mu hovoril, „že je to od jeho kamaráta, ktorý je vďačný za informácie, ktoré mu poskytujeme“.
„V čase, keď som informácie zisťoval, mi nebol František Böhm známy. Začal som ho registrovať z rozprávania pána Lučanského, keď mi povedal, že Böhm mu pomáhal s objasnením vraždy pána Kuciaka a slečny Kušnírovej," uviedol. S Paksim ho zoznámil Lučanský, tykali si, mali na seba čísla, no nevolávali si.
Svedok Ľudovít Makó
Od Františka Böhma vie, že platil Norbertovi Paksimu za informácie.
Böhm mu Jozefa Reháka nikdy nespomínal.
Bývalý riaditeľ KUFS vypovedá vo viacerých známych kauzách o rôznej trestnej činnosti.
S Rehákom zoznámil v rámci služobnej činnosti niekedy v roku 2016, keď pôsobil ako riaditeľ' KÚFS. S obžalovaným mali priateľský vzťah a to iba v rámci práce, súkromne sme sa nestretávali.
„S Františkom Böhmom som bol v priateľskom vzťahu, viackrát mi spomenul, že v podstate za nejaké krytie alebo informácie súvisiace s odpočúvaním jeho alebo jeho priateľov, príbuzných, je dohodnutý s Norom Paksim, že mu posúval za tieto informácie nejaké peniaze, ktoré, čo si ja spomínam, tak sa sumy vyvíjali zhruba od 10 – tisíc eur do 15 – tisíc eur až do sumy 45 – tisíc eur,“ vypovedal.
Uviedol, že podľa tvrdenia Böhma to malo byt' na mesačnej báze a povedal mu, že časť peňazí mala putovať Milanovi Lučanskému a časť' Paksimu. „Nikdy sme sa s Böhmom nebavili, že by mal on peniaze, alebo časť peňazí distribuovať pre pána Reháka, takže sa k tomu ani neviem vyjadriť. Böhm mi nespomenul meno pána obžalovaného Reháka. Nikdy som nevidel, že by sa Böhm rozprával s obžalovaným, “doplnil. Malo ísť o obdobie rokov 2017 až 2020.
Svedok Marek Desset
Jozefa Reháka nepozná.
Nevie, že by František Böhm dával peniaze Jozefovi Rehákovi.
To, že Böhm platil Norbertovi Paksimu, vie iba od Böhma.
Vyberal peniaze z firemných účtov a dával ich Böhmovi, aby ich mohol dávať Paksimu.
Poznal Františka Böhma. „Vyrastali sme spolu asi od ôsmych rokov,“ povedal. Vypovedal, že nepozná obžalovaného Jozefa Reháka, nikdy s ním neprišiel do kontaktu. Podnikal v obchode s pohonnými hmotami s Böhmom v spoločnosti W, s.r.o. Spoločnosť T.P. Patriot časom prevzal obchodné prípady spoločnosti W, s.r.o..
Böhm mu pri spoločných posedeniach spomínal, že nejaké obnosy peňazí odovzdáva Norbertovi Paksimu za informácie o odposluchoch. „Nešpecifikoval tie osoby. Nikdy mi nespomenul meno pána obžalovaného Reháka a nikdy som toto meno nepočul,“ uviedol. Paksiho spoznal ako kolegu Böhma z policajného zboru, stretli sa niekoľkokrát na oslavách, nikdy s ním pracovné veci neriešil a nemali na seba telefonický kontakt.
Od Böhma mal informácie v minulosti, možno z rokov 2010-2011, že odovzdával Paksimu hotovosť dve až 10- tisíc eur. Nevie, podľa akého kľúča bola táto suma a v rokoch 2018-2019 okolo 45 – tisíc eur.
„Podľa mňa pán Böhm odovzdával Paksimu peniaze, z firemných peňazí. Neviem, ako boli tieto peniaze účtované. Viem, že boli firemné preto, lebo keď som ešte konal za spoločnosť' W, s.r.o., tak mi vždy pán Böhm povedal, aby som išiel do banky, povedal mi sumu, ktorú mám doniesť z banky, že je určená Paksimu,“ objasňoval na súde.
Svedok Boris Beňa
Ku skutkom nevedel povedať nič.
Po zadržaní Františka Böhma sa ho pýtal Peter Košč, či nevypovedá aj na Jozefa Reháka.
Bývalý námestník SIS vypovedá vo viacerých známych kauzách o rôznej trestnej činnosti.
Ku konkrétnym skutkom obžaloby nevedel povedať nič. S Jozefom Rehákom sa stretával iba sporadicky pri pracovných príležitostiach.
V roku 2020 po zadržaní dnes už nebohého Františka Böhma, sa ho mal Peter Košč pýtať, či vie, ako vypovedá a či nespomína a jobžalovaného Jozefa Reháka. Košča poznal ako osobu s väzbami na bezpečnostné zložky. „K jeho služobnému zaradeniu sa vyjadrovať nebudem, stretávali sme sa pravidelne na mesačnej báze. Môžem potvrdiť, že mal priame kontakty na funkcionárov policajného prezídia, vojenského obranného spravodajstva aj SIS,“ uviedol Beňa. Košč podľa neho s informáciami obchodoval a využíval ich vo vlastný prospech.
Svedok Bernard Slobodník
O skutkoch nevie nič.
Bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície NAKA je ďalší spolupracujúci obvinený vo viacerých kauzách a ako svedok vypovedá v rôznych prípadoch.
Nemal ku skutkom v obžalobe žiadne konkrétne informácie. Jeho výsluch navrhol prokurátor.
