Čas čítania textu: 5 minút
V júli 2021na Špecializovaný trestný súd do senátu zloženého z predsedu Jána Buvalu a členov Mariána Mačuru a Pamely Záleskej napadla obžaloba na údajných takáčovcov vo veci Ľubomíra Kudličku a spol. Prípad spojili s obžalobami v iných káuz, ktoré súvideli s týmto údajným mafiánskym ganagom a aj s iným prípadom Patrika Vidašiča, ktorého policajti považujú za členného predstaviteľa zločineckej skupiny.
V kauze prebehlo 37 pojednávaní, vypovedali obžalovaní a aj desiatky svedkov, niektorí z nich aj opakovane. Naposledy sa pojednávanie konalo v júni 2023. Celý prípad zamotal odchod člena senátu Mariána Mačuru na Najvyšší súd SR. V decembri 2023 ho nahradila sudkyňa Renáta Greif Radovčičová. Obžalovaní podávali voči sudcom námietky zaujatosti a prokurátor Michal Šúrek zase sťažnosti. Najvyšší súdu SR z kauzy napokon definitívne vylúčil predsedu senátu Ján Buvalu a členku senátu Pamelu Záleskú. Spis bol následne minulý rok v novembri pridelený sudkyni Renáte Greif Radovčičovej, ktorá ostala v senáte sama. Vlani na začiatku decembra však informovala vedenie súdu, že s tým nesúhlasí a takýto postup namietala.
KONTEXT: Sudkyňa poukázala na to, že vec takzvaných takáčovcov je zložená zo štyroch prípadov. Najskôr v septembri 2021 bola kauza Ľubomíra Kudličku spojená s prípadom Martina Ribára, v ktorom obžalobu podali v apríli 2021 a bol pridelený zákonnému sudcovi Jánovi Buvalovi, následne vo februári 2022 bola vec Kudličku a spol. spojená s prípadom Patrika Vidašiča, v ktorom obžalobu podali v decembri 2021 a napadla zákonnému sudcovi Mariánovi Mačurovi. A napokon vo februári 2022 bola spojená aj s prípadom verejnosti neznámeho Mariána Peticzkého, v ktorom obžalobu podali v marci 2022 a bola pridelená zákonnému sudcovi Jánovi Buvalovi. O spojení všetkých vecí na spoločné konanie rozhodoval senát zložený z predseda senátu Ján Buvala a členov senátu Pamely Záleskej a Mariána Mačuru.
Podľa Trestného poriadku úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Sudkyňa si tak myslí, že rozhodnutia, ktorými došlo k spojeniu jednotlivých prípadov na spoločné konanie, sú nulitné, keďže rozhodovali o nich sudcovi, ktorí boli z konania pre zaujatosť vylúčení. „Zastávam názor, že aktuálne sa všetky štyri trestné veci dostávajú do štádia samostatne vedených trestných vecí,“ napísala.
Vec obvineného Patrika Vidašiča, ktorá sa týkala iba jedného skutku tak teda následne vylúčili na samostatné konanie na základe úradného záznamu sudkyne. Prípad tak napadol samosudkyni Ružena Sabovej.
Hlavná vec kauzy takáčovcov - Ľubomíra Kudličku a spol., v ktorej je Patrik Vidašič však tiež obžalovaný z niekoľkých iných skutkov, ostala senátu zloženom z predsedníčky Renáty Greif Radovčičovej a členov senátu Ruženy Sabovej a Merka Fila.
Námietky zaujatosti
Práve Ružena Sabová je však spojená s kauzou takzvanej otočky Patrika Vidašiča, v ktorej od vlaňajšieho júla čelí obvineniu niekdajší vyšetrovateľ protimafiánskeho útvaru Pavol Ďurka patriaci k takzvaným čurillovcom.
Najmä pre pochybenie prokurátora Michala Šúreka v lete 2021 Patrika Vidašiča museli prepustiť z vyšetrovacej väzby, vzápätí ho však čurillovci znovu zadržali a Pavol Ďurka obvinil v ďalšej veci, o ktorej však vedel už niekoľko mesiacov. Na nahrávkach z kancelárií čurillovcov získaných na základe príkazu súdu je zachytený rozhovor Pavla Ďurku s kolegami o tom, že „sa prej...la lehota väzby a je treba vyrobiť skutok“. Napokon Patrik Vidašič skutočne putoval znova do vyšetrovacej väzby. Rozhodovala o tom sudkyňa Ružena Sabová a jej rozhodnutie potvrdil aj senát Najvyššieho súdu SR.
Vlani pred vianočnými sviatkami obžalovaný Patrik Vidašič podal námietku zaujatosti voči samosudkyni Ružene Sabovej a zároveň z dôvodu hospodárnosti žiadal opäť o spojenie oboch vecí.
V námietke zaujatosti poukázal aj komunikáciu čurillovcov o sudkyni, ktorú policajti nazývali „štedrá Ružena“, čo sa dá vyhodnotiť tak, že ukladá vysoké tresty. Spomenul aj to, že vyšetrovateľ inšpekcie, ktorý rieši prípad obvineného Pavla Ďurku sudkyňu predvolal na výsluch v postavení svedkyne.
Cíti sa zaujatá
Hneď na začiatku januára sama Ružena Sabová oznámila Najvyššiemu súdu SR svoju zaujatosť, ktorá sa týkala oboch vecí Patrika Vidašiča. Napísala, že na vylúčenie jej osoby ako sudcu z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci neexistujú okolnosti subjektívnej povahy.
„Podľa môjho názoru existujú objektívne okolnosti, ktoré vedú k legitímnym pochybnostiam o tom, že ako sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, k osobe obvineného, či orgánom činným v trestnom konaní, skutočne disponujem,“ uviedla do dokumentu, ktorý označila ako „oznámenie námietky zaujatosti“. Vymenovala práve dôvody, ktoré v podanej námietke zaujatosti opísal Patrik Vidašič.
„Vzhľadom na tieto dôvody oznamujem svoju zaujatosť a predkladám predmetnú vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR s tým, aby posúdil otázku nestrannosti a rozhodol o vylúčení alebo nevylúčení mojej osoby,“ napísala Ružena Sabová.
V polovici januára na Najvyššom súde SR predseda senátu Peter Paluda rozhodol o podaní sudkyne Ruženy Sabovej ako členky senátu vo veľkej veci údajných takáčovcov – Ľubomír Kudlička a spol. Konštatoval, že námietky zaujatosti sudkyne a aj obvineného Patrika Vidašiča sa prekrývajú, pričom Patrik Vidačič dôvody opísal rozsiahlejšie. „ ... bude potrebné rozhodnúť procesne zákonným spôsobom najskôr o námietke zaujatosti, ktorú podal obvinený a až následne bude možné prípadne posúdiť dôvodnosť oznámenej námietky zaujatosti sudkyňou,“ odpísal s odvolaním sa na nálezy Ústavného súdu SR pojednávajúce o obdobných prípadoch.
Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu SR Martina Zeleňáková zase koncom januára rozhodovala o „malom“ prípade, v ktorom figuruje sám Patrik Vidašič. Vec vrátila samosudkyni Ružene Sabovej na Špecializovaný trestný súd, s tým, že postupovala procesne nesprávne a mala rozhodnúť o námietke podanej obžalovaným a nie oznamovať svoju zaujatosť sama.
Už je nezaujatá
Následne Ružena Sabová teda rozhodla. Zaujatá vraj nie je. Uznesenie vydala v polovici februára, teda mesiac a niekoľko dní po tom, ako sama oznámila najvyššiemu súdu zaujatosť.
V uznesení vylučuje akýkoľvek vzťah k orgánom činným v trestnom konaní, vyšetrovateľa, ktorý o nej na nahrávkach hovorí ako o „štedrej Ružene“, nepozná a nemá s ním žiaden vzťah.
Ku konaniu na inšpekcii v prípade, v ktorom čelí obvineniu Pavol Ďurka a žiadosti o jej vypočutie v postavení svedka adresovanej predsedovi súdu, napísala, že z výsluchu sa ospravedlnila a zároveň dala podnet prokurátorovi, ktorý prípad obvineného „elitného“ policajta dozoruje na preskúmanie postupu, keďže plánovaný postup vypočuť ju, považovala za nesprávny. Doplnila, že následne už ďalšie predvolanie nedostala. Predseda súdu ju pritom zbavil mlčanlivosti. Iní sudcovia – Ján Buvala a Pamela Záleská sa na výsluch v tejto veci dostavili bez problémov a aj vypovedali.
Ružena Sabová poukázala aj na záverečnú správu ad hoc komisie Súdnej rady SR, ktorá skúmala vládnu brožúru „Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020 – 2023“. Práve v tomto dokumente sa spomína komunikácia čurillovcov o jej osobe. Komisia konštatovala. že „nebolo zistené prepojenie jej osoby na policajtov a prokurátora“.
Podľa jej názoru na vylúčenie z dôvodov uvádzaných obvineným neexistujú okolnosti subjektívneho ani objektívneho charakteru, ktoré by zakladali na konkrétnych, preukázateľných a zároveň dostatočne závažných skutočnostiach brániacich jej konať v prípade Patrika Vidašiča nestranne a nezaujato.
„K obvinenému ani k iným objektom trestného konania nemám iný než profesionálny vzťah konajúceho sudcu, nemám pomer k prejednávanej veci. Rozhodujem na základe skutočností vyplývajúcich z dôkazov a môj postoj k riešeným právnym problémom založený na vnútornom presvedčení a dlhoročnej profesijnej skúsenosti je zárukou nestranného a spravodlivého rozhodnutia súdu,“ uviedla v uznesení.
Patrik Vidašič prostredníctvom advokáta podal voči uzneseniu sťažnosť. Rozhodovať o nej bude Najvyšší súd SR.
