Čas čítania: 8 minút textu
Prípady údajných takáčovcov vyšetroval najmä v súčasnosti trestne stíhaný vyšetrovateľ z niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Pavol Ďurka. Minister vnútra ho dočasne postavil mimo výkon služby.
Pri podávaní obžaloby najskôr pochybil pôvodný dozorový prokurátor Michal Šúrek z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry, ktorý je v súčasnosti tiež obvinený a má pozastavený výkon funkcie. Nedávno dostal ocenenie Biela Vrana. (Viac o pochybení prokurátora si môžete prečítať na konci článku.)
Kauza na Špecializovanom trestnom súde napadla do senátu zloženého z predsedu Jána Buvalu a členov Mariána Mačuru a Pamely Záleskej a doposiaľ prebehlo 37 pojednávaní, vypovedali obžalovaní a aj desiatky svedkov, niektorí z nich aj opakovane. Naposledy sa pojednávanie konalo vlani v júni.
Člen senátu odišiel na najvyšší súd
Prípad zamotal odchod člena senátu Maruána Mačuru na Najvyšší súd SR, ktorého 1. decembra 2023 ho nahradila sudkyňa Renáta Greif Radovčičová.
Obžalovaní podali voči sudcom námietky zaujatosti a prokurátor Michal Šúrek podával sťažnosti. Najvyšší súdu SR z kauzy napokon definitívne vylúčil predsedu senátu Ján Buvalu a členku senátu Pamelu Záleskú.
Spis bol následne 28. novembra pridelený sudkyni Renáte Greif Radovčičovej, ktorá ostala v senáte sama. Vedenie súdu však 9. decembra informovala, že s tým nesúhlasí a takýto postup namieta.
KONTEXT: Renáta Greif Radovčičová právnickú fakultu skončila v roku 2021, svoju pracovnú kariéru začínala ako právnička v Slovenskej informačnej službe, bola aj policajnou vyšetrovateľkou a pôsobila aj na Colnom riaditeľstve (neskôr Kriminálny úrad Finančnej správy SR - pozn. autorky), so sudcom Jánom Hrubalom pracovala ako vyššia súdna úradníčka, následne odišla na prokuratúru až sa napokon v polovici decembra 2022 na Špecializovaný trestný súd vrátila. No už ako sudkyňa. Podpísala medializované stanovisko na podporu prokurátora Michala Šúreka.
Kauza zo štyroch prípadov
Sudkyňa Renáta Greif Radovčičová poukázala na to, že vec takzvaných takáčovcov je zložená zo štyroch prípadov. Najskôr 21. septembra 2021 bola kauza Ľubomíra Kudličku spojená s prípadom Martina Ribára, v ktorom bola obžaloba podaná na súd 29. apríla 2021 a bol pridelený zákonnému sudcovi Jánovi Buvalovi, následne 3. februára 2022 bola vec Kudličku a spol. spojená s prípadom Patrika Vidašiča, kde bola obžaloba podaná na súd 10. decembra 2021 a napadla zákonnému sudcovi Mariánovi Mačurovi. A napokon 3. februára 2022 bola spojená aj s prípadom istého verejnosti neznámeho Mariána Peticzkého, v ktorom obžalobu podali na súd 23. marca 2022 a bola pridelená zákonnému sudcovi Jánovi Buvalovi.
O spojení všetkých vecí na spoločné konanie rozhodoval senát zložený z predseda senátu Ján Buvala a členov senátu Pamely Záleskej a Mariána Mačuru.
Podľa Trestného poriadku úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
„Vzhľadom na to, že uznesením Špecializovaného trestného súdu spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR došlo k vylúčeniu predsedu senátu Jána Buvalu a členky senátu Pamely Záleskej s prihliadnutím na okolnosť, že dôvody, pre ktoré boli z konania vylúčení, existovali už v čase ich rozhodovania o spojení vecí na spoločné konanie, zastávam názor, že aktuálne sa všetky štyri trestné veci dostávajú do štádia samostatne vedených trestných vecí,“ napísal sudkyňa Renáta Greif Radovčičová.
Myslí si, že rozhodnutia, ktorými došlo k spojeniu jednotlivých prípadov na spoločné konanie, sú nulitné, keďže rozhodovali o nich sudcovi, ktorí boli z konania pre zaujatosť vylúčení.
Argumentuje aj tým, že keďže prípad Kudličku a spol. bol pôvodne pridelená samosudcovi Jánovi Buvalovi a je potrebné túto trestnú vec opätovne prideliť cestou elektronickej podateľne, náhodným výberom (okrem vylúčených Jána Buvalu a Pamely Záleskej - pozn. autorky), novému samosudcovi na rozhodnutie.
Závažné podozrenia
Vec Kudličku a spol., v ktorej obžaloba napadla dňa 12. júla 2021 jej bola pridelená s poukazom na príslušné ustanovenie zákona o súdoch, podľa ktorého v konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci netýkajú všetkých sudcov a podľa rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu na rok 2024.
„Voči postupu by nebolo možné nič namietať za predpokladu, ak by proces kreovania senátu v zložení predseda senátu Jána Buvala a členovia senátu Pamely Záleská a Marián Mačura, vykazoval známky bezchybnosti,“ napísala sudkyňa Renáta Greif Radovčičová, s tým, že podľa jej názoru však tomu tak v tejto trestnej veci nebolo.
Po tom ako prípad Kudličku a spol. 12. júla 2021 pridelili na rozhodnutie senátu v zložení predsedu Ján Buvala a členky senátu Pamely Záleskej, to znamená dvojčlenný senát, na základe žiadosti predsedu senátu bol v súlade rozvrhom práce na rok 2021, bol určený vtedajším predsedom súdu Jánom Hrubalu, ako ako tretí člen senátu on sám. Teda v čase pridelenia veci bol senát zložený zo sudcov – predseda senátu Ján Buvala a členovia senátu Pamela Záleská a Ján Hrubala. (Ján Hrubala bol u časti obvinených v kauze údajných takáčovcov aj sudcom pre prípravné konanie – pozn. autorky.)
Renáta Greif Radovčičová uviedla, že následne však 2. septembra 2021, teda takmer po dvoch mesiacoch od pridelenia veci na rozhodnutie, došlo v ten deň prijatiu zmeny rozvrhu práce a na základe tejto zmeny, bolo zrušené opatrenie, ktorým bol ako tretí člen senátu pôvodne určený sudca Ján Hrubala.
„Podotýkam, že podľa môjho názoru, zmenou senátu, keď došlo k nahradeniu člena senátu Hrubalu za Mačuru došlo k porušeniu práva obvinených na zákonného sudcu,“ napísala a poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR.
„V tomto smere je potrebné tiež doplniť, že v čase doručenia obžaloby a pridelenia veci, nebol Marián Mačura sudcom Špecializovaného trestného súdu, rovnako tak som sudkyňou Špecializovaného trestného súdu nebola ani ja. K zmene v osobe člena senátu z Jána Hrubalu na Mariána Mačuru došlo na základe zmeny v rozvrhu práce, ktorý bol prijatý až cca dva mesiace po pridelení veci, takže podľa môjho názoru postupom, v ktorom absentoval prvok predvídateľnosti a vopred stanovené pravidlá takejto prípadnej zmeny, v čase pridelenia veci,“ vysvetlila.
Zastáva názor, že člen senátu Ján Hrubala nikdy neprestal byť zákonným sudcom de iure, ale stratil status zákonného sudcu de facto v dôsledku nezákonnej zmeny člena senátu vo veci Kudličku a spol.
Zároveň dala vedeniu súdu do pozornosti, že Ústavný súd SR v celom rozsahu prijal sťažnosť obžalovaného Patrika Vidašiča na ďalšie konanie, z obsahu ktorej, plynú obdobné právne úvahy a doposiaľ o nej nebolo rozhodnuté.
Námietky podali aj obžalovaní
A aby toho nebolo málo, sudkyňu Renátu Gerief Radovčičovú ešte skôr namietali dvaja obžalovaní z kauzy Kudličku a spol.. Jeden v auguste, druhý v septembri. O týchto námietkach však nerozhodli, keďže tak môže urobiť iba senát a jeho nové zloženie nebolo v tom čase známe. (Viac si môžete prečítať v závere tohto článku.)
Teraz najskôr rozhodnú o podaní dotyčnej sudkyne, ak bude z veci vylúčená, námietky obžalovaných stratia podklad. V prípade jej nevylúčenia o nich rozhodne senát.
Ako pochybil prokurátor?
Patrika Vidašiča a Mariána Gaála zadržali a obvinili v rámci akcie Apači v októbri 2019. V máji 2020 zase pri inej akcii obvinili advokáta Juraja Almášiho. Následne oba prípady Pavol Ďurka spojil do jedného konania s ďalšími prípadmi.
Prokurátor Michal Šúrek 6. júla 2021 podal obžalobu na Špecializovaný trestný súd, o dva dni na to, 8. júla 2021 vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic vzal obžalobu späť. Následne ju Michal Šúrek 12. júla 2021 podal opäť, no bez akýchkoľvek zmien. Obaja sa na tlačovej konferencii pochválili podaním rozsiahlej obžaloby na 16 obvinených za rôzne skutky z obdobia rokov 2004 až 2019.
V tom čase boli väzobne stíhaní už iba traja obvinení Marián Gaál, Patrik Vidašič a advokát Juraj Almáši. Prvým dvom menovaným lehota väzby končila 28. júla 2021. Prokurátor Michal Šúrek 28. júna 2021 požiadal, aby im sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli väzbu predĺžil.
Napočítať do 20
Podľa Trestného poriadku však prokurátor musí o predĺženie požiadať najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty. Súd síce aj určil termín výsluchu obvinených na 7. júla 2021, no Ján Giertli už rozhodovať nemohol, keďže, ako som už spomenula, prokurátor medzi tým podal obžalobu. Jeho jurisdikcia pre prípravné konanie sa tak skončila momentom podania obžaloby. Po jej podaní totiž rozhoduje o väzbe ten sudca/senát, komu napadla.
Advokátovi Jurajovi Almášimu končila lehota väzby 5. júla 2021. Do tohto dňa mu ju predĺžili ešte v novembri 2020. Naposledy sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, Jána Hrubala rozhodoval 26. júna 2021 a väzbu predĺžil do 15. septembra 2021, obvinený však podal sťažnosť a rozhodovať mal Najvyšší súd SR. Spis tam doručili 28. júna 2021. Senát 2 T Najvyššieho súdu SR v zložení z predsedu Martina Piovartsyho a členov Petra Kaňu a Dany Wänkeovej 4. júla 2021 ponechal Juraja Almašiho vo väzbe do 15. septembra 2021. Senát však rozhodoval aj napriek tomu, že to už nebolo v jeho jurisdikcii. A nebolo to ani v zmysle skorších nálezov Ústavného súdu SR. (Prečítať si ich môžete tu a tu.)
Prípad takáčovcov napadol na Špecializovanom trestnom súde do senátu zloženom z predsedu Jána Buvalu a členov senátu Mariána Mačuru a Pamely Záleskej.
Vo väzbe 16 dní nezákonne
Príslušné ustanovenie Trestného poriadku hovorí, že ak bola podaná obžaloba bez predchádzajúceho prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota dvadsať pracovných dní nebola dodržaná, predseda senátu bezodkladne prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený, rovnako postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať pracovných dní.
Hoci na súde už 6. júla 2021 vedeli, že budú musieť troch obvinených prepustiť z väzby, Pamela Záleská vydala príkaz na prepustenie Mariána Gáala, Patrika Vidašiča a advokáta Juraja Almášiho z väzby na slobodu až 22. júla 2021. Vo veci rozhodovala ako zastupujúca predsedníčka senátu (predseda Ján Buvala nebol prítomný, keďže bol práceneschopný – pozn. autorky).
Zo spisu zistila už spomínané nedodržanie zákonnej lehoty. Inak povedané, dôvodom prepustenia trojice obvinených bolo, že prokurátor Michal Šúrek nestihol lehotu. Všetci traja tak 22.júla opustili brány ústavov na výkon väzby, v ktorých čakali na súdne pojednávanie. Vo väzbe však boli 16 dní nezákonne! Patrika Vidašiča však opäť zadržali a obvinili v inom prípade.
(O tomto pochybení si môžete prečítať tu a tu. Téme som sa venovala aj v tomto článku. Nález Ústavného súdu SR si môžete prečítať tu. Pripojené odlišné stanoviskom sudcu Petra Straku si môžete prečítať tu.)
Najavo vyšli aj nahrávky z kancelárii policajtov z NAKA, získané boli na základe príkazu súdu. Na zvukových záznamoch sa policajti zhovárajú aj o kauze údajných takáčovcov. Hovoria, že sa „prejebala lehota väzby“ a „je treba vyrobiť skutok“, aby troch obvinených mohli opäť zadržať. Vyšetrovateľ inšpekcie za to Pavla Ďurku v júli obvinil. (Viac si môžete prečítať tu, tu a tu.)
