V prvej časti článku som opisovala, ako je slonom v Elephant Nature Park dobre. No väčšina slonov v juhovýchodnej Ázii také šťastie nemá.
Bezpečné útočisko
Lek založila záchranné a rehabilitačné centrum, ENP, aby zabezpečila týraným a zraneným slonom bezpečný domov. Od roku 1990, v parku pribúdajú nielen slony, ale aj byvoly, opustené mačky a psy. V čase, keď sme park navštívili, sa v psom útulku narodili 4 šteniatka. Do ENP prichádzajú slony, ktoré majú za sebou nútené predstavenia, či ťažkú prácu v lese, pri ktorej mnohé stúpili na pozemnú mínu alebo oslepli od silných svetiel v cirkuse a na ulici, kde museli predvádzať všelijaké kúsky a teraz sa orientujú iba pomocou chobota. Lek sa snaží vytvoriť si s každým slonom puto, aby si získala ich dôveru a presvedčila ich, že v tomto parku sú v bezpečí. Mladým slonom trvá návyk kratšie, no staré slony, ktoré majú viac bolestných spomienok si na nové prostredie ťažšie a v niektorých prípadoch sa vôbec nezdržiavajú so stádom. Predchádzajúca 'starostlivosť' zanechá na mnohých slonoch následky a tak, ako ľudia aj slony sa musia vyrovnávať s depresiou, hnevom alebo nedôverou voči ľuďom a ostatným slonom. Bolo nám povedané, že slon nikdy nezabúda a preto získať sloniu dôveru nie je jednoduché. Slonia klinika v ENP sa preto každému novému členovi parku aktívne venuje a pracuje nielen na fyzickej rekonvalescencii ale aj na psychike slonov.
Denná rutina
Návštevníci môžu sloní park navštíviť na deň, dva alebo dlhšie ako dobrovoľníci a denne sa parkom premelie aj 150 nových tvárí. My sme sa rozhodli v parku prenocovať a mohli sme si tak vychutnať večerné prechádzky v parku alebo len pozorovaž slonie rodinky z pločiny, potom, čo nával denných turistov odišiel a slony konečne prevyšovali počet návštevníkov. Slony nepotrebujú dlhý spánok, v noci spia v priemere 4 hodiny a zvyšný čas buď prejedia alebo sa kúpu. V ENP má každý slon samostatnú klietku, kam sa na noc zatvárajú, aby sa nepotulovali po parku. Klietky boli priamo pri našej chatke a z balkóna sme mohli pozorovať, ako sa slonom umývali rany, kŕmili a pripravovali sa na noc. Na druhý deň skoro ráno sme sa pridali k našej novej sprievodkyni Apple, ktorá nás opäť previedla po parku a rozprávala príbehy slonov, ktoré sme cestou stretli. Pre nás na nerozoznanie, pracovníci parku dôkladne poznajú svoje slony, ktoré majú každý svoje mená a za sebou nejaký príbeh, spojený s ubližovaním a ťažkou prácou, ktoré ich poznačili do konca života. Väčšine slonov trvá nejaký čas sa začleniť do existujúceho stáda, iné uprednostňujú samotu.
Ohrozený druh
Slon ázijský patrí medzi ohrozené druhy, keďže tieto slony boli lovené a trénované pre prípad vojny, obchod a dopravu počas tisícročí na ázijskom kontinente a na svete už ostalo iba 30 000 jedincov, na rozdiel od svojho príbuzného slona afrického, ktorého populácia je okolo pol milióna. V Thajsku sa z toho nachádza okolo 3000 slonov, ktoré väčšinou pracujú v turistickom biznise. Divožijúcich slonov je v krajine už len zopár, keďže rapídna urbanizácia zasahuje do prirodzeného prostredia a ničí džungľu, kde slony žijú a slony sú tak odkázané na život v rezerváciách. V susednom Mjanmarsku sú čísla o čosi lepšie, 6000 slonov, ktoré sú, okrem ťažby dreva v ťažkodostupných oblastiach, aj predmetom záujmu pytliakov, predávajúcich slonie kly a kožu na čiernom trhu.
Regionálny problém
Slonia situácia v susednom Mjanmarsku je podobná, no vo väčšej škále - Mjanmarsko je totiž domovom najväčšej populácie slonov žijúcich v zajatí a druhej najväčšej populácie divo žijúcich slonov, aj keď presné množstvo je nemožné zistiť. Slony sú využívané na ťažbu teakového dreva, ktorého už v krajine veľa neostalo, a tak ostávajú mnohé bez práce. To predstavuje problém pre majiteľov slonov, ktorí nezvládajú pokryť svojim slonom náklady na jedlo a starostlivosť, na základe čoho sa niektorí rozhodnú pre nelegálny predaj slonov pre thajský turistický priemysel. Slonie parky v Mjanmarsku existujú tiež, hoci nie sú tak propagované ako v Thajsku a nachádzajú sa v oblastiach na severe, mimo hlavného turistického ťahu. Mjanmarská vláda nedávno kontaktovala Lek, aby im pomohla v založení prvej rezervácie pre slony, ktoré odišli do dôchodku z drevopriemyslu. Niektorí aktivisti za práva zvierat podporujú vypúšťanie slonov naspäť do divočiny, no zdomácnené zvieratá majú problém si na život v džungli zvyknúť. Okrem toho v dôsledku odlesňovania, majú voľne žijúce slony len limitovné možnosti, kde získať potravy a preto nie je nezvyčajné, keď zavítajú do dedín s plánom nájsť si potravu na políčkach farmárov. Parky ako ENP vytvárajú zdomácneným slonom podmienky na život podobný v džungli a poskytujú starostlivosť slonom, ktoré si navykli na prítomnosť ľudí v ich životoch. Sloní turistický priemysel si však musí uvedomiť, že je oveľa silnejším zážitkom umožniť návštevníkom stretnúť a pozorovať slony v ich prirodzenom prostredí, ako ich využívať na nútené jazdy.
Slon pre šťastie
Ázijské kultúry veria, že slony prinášajú šťastie a jazdy na slonoch nestrácajú na popularite a počet turistov, ktorí do Thajska prichádzajú špeciálne kvôli sloním zájazdom každoročne narastá. V Elephant Nature Park nikoho na slonoch sedieť neuvidíte a Lek sa snaží tieto praktiky zastaviť aj v okolitých parkoch. Presvedčiť majiteľov, aby so slonmi zaobchádzali ľudskejšie a ponúkali alternatívne turistické zážitky, ktoré slonov nezraňujú, nie je jednoduché. Pre mnohých sú jazdy na slonoch berú jednoducho neodmysliteľná súčasť thajskej kultúry a neuvedomujú si, že telesná stavba slona nie je stavaná na to, aby na svojom chrbte niesla drevenú konštrukciu, odierajúcu kožu slonov. V ENP sme ako návštevníci mali povolené slony kŕmiť, špliechať, keď boli vo vode, zamestnané jedením ovocia s košíka alebo ich sledovať z bezpečnej vzdialenosti. A to myslím, že robí šťastnejších nielen turistov, ktorí veria, že stretnutie so slonom im prinesie šťastie, ale aj samotné slony, ktoré si takto nepochybne užívajú svoje chvíle slobody.
Budúcnosť rezervácie
Príjem z parku a zo súvisiacej neziskovky Save Elephant Foundation je vo všeobectosti určený na stravu a starostlivosť o slony, kúpu týraných slonov a rozširovanie pozemku, aj keď ENP aktuálne neprijíma nové slony, keďže kladie dôraz na to, aby mali slony dostatok výbehu. Lek robí všetko preto, aby svojim slonom zabezečila dôstojné podmienky na život a dôchodok a aby povzbudila ľudí, aby namiesto pytliačenia a jazdenia na slonoch, pozorovali život týchto zvierat. Jej vytrvalosť prináša ovocie - okolité parky, ktorých hlavným príjmom boli jazdy na slonoch, sa pomaly pridávajú k projektu 'Sedlo preč' (Saddle off) a premieňajú na slonie rezervácie podobné ENP. Tým, že som strávila čas obklopená slonmi som sa v ENP naučila detaily o živote slonov a ich mahútov, ktoré by som inak počas akejkoľvek jazdy na slonovi nebola schopná zistiť.
