Adriana Karpinska
Dnes vyšlo slnko
Prvýkrát po týždňoch som sa zobudila do slnečného rána. Sezóna dažďov je v polovici a včera sme so spolubývajúcou doma srandovali, že naša solárna lampa pri plote sa až do októbra poriadne nenabije.
Doma na cestách už 8 rokov. Každodenne sa presviedčam, že dobro v ľuďoch nevymrelo, len sa nesmiem nechať oblbnúť. Zameraná na 100% na "moju" obnoviteľnú energiu, snažím sa svojou troškou prispieť k svetlejšiemu životu ľudí. Momentálne v Mjanmarsku. Zoznam autorových rubrík: Bruselské impresie, Ostrovné potuky, Listy z Barmy, Slovensko, Na čo som narazila, Čína je crazy, Novozélandský život, Juhovýchodná Ázia, Súkromné, Bikepacking
Prvýkrát po týždňoch som sa zobudila do slnečného rána. Sezóna dažďov je v polovici a včera sme so spolubývajúcou doma srandovali, že naša solárna lampa pri plote sa až do októbra poriadne nenabije.
Mala som tu ostať iba mesiac, pokiaľ nezískam nové víza do Indonézie. Našťastie som v plánovaní veľmi flexibilná a tak, keď sa mi naskytla príležitosť v Mjanmarsku pracovať, veľmi som nenamietala. Čo ma tu postretlo a stále drží?
Centrum Yangonu dýcha špecifickou atmosférou a keďže sa tam už veľmi nezdržiavam, lebo som sa presťahovala do inej štvrte, zabudla som, ako sa mi to tam páči. Tak som sa v sobotu vybrala potúlať sa uličkami a nasať ich energiu.
Moja láska k cestovaniu vlakom je neotrasiteľná. Ani 54 hodín vo vlaku v Číne bez lístka, či 8 hodinové čakanie na lokomotívu na severe Mjanmarska, ani vykoľajenie uprostred džungle ma od ďalšieho cestovania vlakom neodradí.
Čítať knihu o histórii Burmy, ktorú vojenská vláda v 89 premenovala na Myanmar(sko) a zároveň v tejto krajine cestovať, mi trochu poplietlo hlavu a na každom rohu som videla náznaky všade prítomnej armádnej kontroly a cenzúry.