Minister financií Igor Matovič včera v statuse na sociálnej sieti uviedol, že čím viac v roku 2020 ochránil zdravie ľudí (pravdepodobne tým myslel ním presadené opatrenia proti pandémii v čase, kedy bol predsedom vlády), tým viac ochránil slovenskú ekonomiku.
Ako argument použil najnovšie údaje z Eurostatu, podla ktorých bol pokles výdavkov domácností na spotrebu na Slovensku najnižší v EÚ.
Problém je v tom, že tieto dáta jeho tézu vôbec nijako nepodporujú. Veci sú totiž oveľa komplikovanejšie.
Jeden z faktorov, ktorý bezpochyby ovplyvňuje mieru výdavkov domácností, je aj miera ich úspor. Ak občania na Slovensku sporili počas pandémie menej, než v iných krajinách, tak je pochopiteľné, že pozitívne ovplyvní aj pokles ich výdavkov.
Ďalším faktorom môže byť zmena štruktúry výdavkov verejných financií, spôsobená napríklad zvyšovaním dlhu. Ak sa Slovensko zadlžilo viac, resp. viac peňazí použilo na dotácie (napr. sociálne dávky alebo kompenzácie) obyvateľom, než iné krajiny, tak je pochopiteľné, že výdavky domácností by v porovnaní s nimi klesli menej. Tento faktor by si vyžadoval oveľa podrobnejšiu komparatívnu analýzu.
Menej úspor, viac výdavkov
Pozrime sa však na ten prvý faktor, teda úspory domácností.
Tie v celej EÚ v roku 2020 v porovnaní s rokom predtým rástli. Lenže Slovensko patrí ku krajinám, v ktorých rástli najmenej.
Tento graf porovnáva medziročný rozdiel (2019 vs. 2020) domácností v európskych krajinách v úsporách domácností a ich výdavkov.
Odkaz na graf: https://www.datawrapper.de/_/wy1MB/
U niektorých krajín sa javí byť pomerne silná korelácia: domácnosti na Slovensku, v Maďarsku, Švédsku i Dánsku veľmi neznížili výdavky, ale ani veľmi nezvýšili úspory.
V hornej polovici krajín, v ktorej obyvatelia najviac okresali svoje výdavky (13 z 25 krajín, u ktorých máme k dispozícii obe dáta), narástli ich úspory medziročne v priemere o 7,24 %, v dolnej (12 krajín) o 4,64 %.
Nie je to veľký rozdiel, ale trendovo naznačuje, že úspory majú čiastočný vplyv na výdavky. Viac by mohol pomôcť objasniť spomínaný druhý faktor, teda porovnanie kompenzácií v jednotlivých krajinách.
V každom prípade platí, že občania Slovenska majú síce druhý najmenší pokles výdavkov domácností (po Nórsku, ktoré Eurostat tiež vyhodnocuje), ale zároveň aj druhú najmenšiu mieru nárastu úspor spomedzi sledovaných krajín.
Čo z toho vyplýva?
Aj bez porovnania s týmto kritériom je jasné, že zázračný ekonomický ťah, ktorý prezentuje Igor Matovič, teda, že “čím viac ochránime zdravie ľudí, tým viac ochránime slovenskú ekonomiku”, údaje zo štatistiky Eurostatu nijako nepodporujú. Tie totiž reflektujú iba reakciu obyvateľov vo výdavkovej časti, ktorá je ovplyvnená viacerými faktormi.
Faktor úspor minister financií ignoroval a rovnako tak aj porovnanie krajín podľa zvýšených dotácií a sociálnych dávok pre obyvateľov, či kompenzácií pre podnikateľov.
Lockdown nezachraňuje žiadnu ekonomiku. Peniaze nerastú na strome.
Presvedčenie ministra financií, že dátami so štatistiky Eurostatu vyvrátil názory kritikov jeho návrhov opatrení proti pandémii, žiaľ, stojí na hlinených nohách. Ich argumenty tým síce nepodporil, ale ani nespochybnil.
Tak ako ich nespochybnil ani tým, že ich označil za “kopu vplyvných samozvancov, ktorá ma zosmiešňovala”.
Radovan Kazda
Novinky môžete odoberať aj cez moju FB stránku: https://www.facebook.com/kazdaradovan
