Otázkou kto je najväčším znečisťovateľom oceánov plastmi sa zaoberalo už niekoľko štúdií.
Web OurWorldInData.org porovnal tri často citované štúdie, ktoré prichádzajú k podobným výsledkom.)
Prichádza k zisteniu, že podľa jednej štúdie, ktorá vyšla v októbri 2017 v Environmental Science and Technology prichádza až 91 % plastového odpadu z 10 riek, podľa štúdie v Nature (2017) až pochádza 80 % odpadu zo 121 riek a tretia štúdia zo Science Advances (2021) tvrdí, že 80 % plastov v oceánoch pochádza z 1 656 riek.
Najväčší znečisťovateľ
Všetky tri štúdie sa zhodli na neúmerne vysokom príspevku ázijských riek ku globálnym emisiám plastov.
“Najkonzervatívnejšia” tretia štúdia v Science uvádza 20 krajín, ktoré prispievajú až 80 % znečistenia oceánov. Desať z nich je v Ázii (päť z nich v TOP 5), tri v Južnej Amerike, tri v Strednej Amerike a tri v Afrike. Európu “zastupuje” iba Turecko na 12. mieste.
Suverénne najväčším znečisťovateľom spomedzi všetkých krajín sú podľa tejto štúdie Filipíny. Súvisí to najmä s výdatnosťou zrážok, rovinatým terénom a blízkosťou znečisťovateľa (obyvateľov) priamo pri riekach.
Web Statista.com spravil z tejto štúdie infografiku a z údajov z článku interpretuje, že príspevok Európy k znečisťovaniu morí riekami je len 0,6 %.
Podľa štúdie v Nature prispelo 122 riek (36 % celosvetovej populácie) k vzniku viac ako 90 % plastových odpadov v oceánoch, pričom 103 riek sa nachádza v Ázii, 8 v Afrike, 8 v Južnej a Strednej Amerike a iba jedna v Európe. V Severnej Amerike nula.
Autori odhadujú, že do oceánu sa z riek v súčasnosti každoročne dostáva 1,15 až 2,41 milióna metrických ton plastového odpadu (1 metrická tona = 1.10231 tony). Citujú analýzy, podľa ktorých napríklad druhá najväčšia európska rieka (a najväčšia v EÚ) Dunaj dopraví do Čierneho mora ročne približne 530–1,500 ton plastového odpadu. Teda iba 0,02-0,13% celosvetovej produkcie.
Za plastovou bublinou
Z troch renomovaných štúdií sa zdá byť zjavné, že Európa aj Severná Amerika sú takmer bezvýznamným znečisťovateľom oceánov plastmi. Je síce pravdou, že v nich žije len približne 17 % obyvateľov Zeme, no v prepočte na obyvateľa sú pre svoju bohatosť bezpochyby oveľa významnejším producentom plastových odpadov.
Príčinou môžu byť priaznivé podmienky, ktoré nemajú Filipíny, ale aj to, že environmentálne nakladanie s odpadom je v bohatých krajinách na veľmi vysokej úrovni.
Smelo tak môžeme vysloviť tézu, že ak by všetky krajiny a spoločenstva sveta mali podobný environmentálny prístup ako Európa či Severná Amerika, tak problém so znečistením oceánov plastmi bude oveľa menší.
Problémom vyspelého sveta nie sú plasty, ale najmä celkové množstvo produkovaného odpadu.
Stačí opustiť európsku bohatú záhradku, aby sme pochopili, že vojna proti plastom, ktorú si vytvorila Európska únia, je len pochabým odkláňaním pozornosti od najväčších problémov odpadového hospodárstva na tomto kontinente.
Radovan Kazda
Novinky môžete odoberať cez FB stránku: https://www.facebook.com/kazdaradovan
