Syn, strýko, umastený frajírek, frfloš... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Recenzie, Fikcie, Australia: There and Back Agai, Počítače, Historky z Brna, Súkromné, Všeobecné úvahy, Moje hobby
V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávam s postojom, že za všetko zlé na tomto svete môže katolícka cirkev a kresťanstvo voo všeobecnosti. Keď sa v niečom objaví slovo Vatikán, cirkev, alebo katolíci tak sa to hneď odsudzuje, zmetie zo stola, odmietne.
Práve takúto tému som vždy chcel mať v prvom článku blogu. Nevyšlo, nevadí. Teraz si to vynahradzujem.
Pozor! Toto je len fikcia, postavy, udalosti a krajiny sú vymyslené a podobnosti s čímkoľvek na svete sú čisto náhodné.
V poslednej dobe boli správy plné reportáži o eure. Bodaj by nie, keď po neviem koľkých rokoch prechádzame na jednotnú európsku menu. Na tom nie je nič zvláštne. Zvláštne sú reakcie ľudí a ubezpečovania našej vlády.
Na začiatku tohto mesiaca som si to až tak neuvedomoval, ale čím ďalej tým viac napäto očakávam príchod môjho synovca na svet. Mám na to viacero dôvodov.
Hovorí sa, že mladí sú našou budúcnosťou. Ak je to pravda, tak sa tej budúcnosti veľmi obávam. Podľa môjho zaujatého názoru sa mladá generácia čím ďalej, tým viac humpluje. Bolo pred dvadsiatimi rokmi možné stretnúť o pol druhej v bare sfetovanú štrnástku? Dnes je to viac než bežné.
Manga..., anime..., slová ktoré pre mnohých môžu znamenať detinskosť, pre iných zas umenie. Rád by som Vám predstavil Mangu/Anime ako ho vidím ja.
Nedávno som na YouTube videl jedno nesmierne zaujímavé video. Bola to reklama na Slovensko, s cieľom prilákať cestovný ruch. Spracovaná je dobre, je pútavá, nenásilná a v našincoch vyvoláva hrdosť. Avšak, je všetko čo sa tam ukazuje úplne pravda? Vlastne, mal by som sa lepšie vyjadriť. Je to úplná pravda? Alebo je to len malá časť ktorá vrhá na Slovensko dobré svetlo.
Naozaj netuším prečo píšem článok s touto tematikou, keď ma každoročne podobné reflexie nad minulým rokom, a úvahy nad tým budúcim tak iritovali. Asi však preto, lebo nikoho v tento deň nenapadá nič iné, čo by stálo za posadenie za počítač a pravidelné rytmické udieranie do klávesnice. Mimochodom, aj Vám sa zdá, že zbytočne „tlachám“?
Aj keď Vianoce z širšieho pohľadu (toho komerčného) z duše neznášam, včerajší večer v kruhu rodiny na mne, ako každý rok, zanechal hlbokú stopu. Štedrá Večera, kapor, dva druhy zemiakového šalátu, zákusky na tisíce spôsobov, pekné dary, a hlavne spoločnosť mojej rodiny a koledy dotvorili atmosféru ktorá prehlušila dokonca aj negatívny vplyv komercie na moju náladu.
Možno to znie ako prístup typu EMO, ale v poslednom čase mi celá tá kvázi vianočná nálada lezie na nervy. Všetok ten nákupný ošial, vianočne zľavy, vianočne ladené reklamy, vianočné akciové telefóny, vianočné pozadia na plochu, vianočné zvonenia, vianočné vydania časopisov. Pokračovať by som mohol do aleluja.
Môže sa to mnohým ľuďom zdať zvláštne, že niekto v mojom veku by rád v najbližších volbách išiel voliť, no mám preto dobré a velmi jednoduché vysvetlenie. Nepáči sa mi kam Slovensko smeruje.
