Nechám sa prekvapiť...
Už viackrát som písal, ako rád cestujem vlakom. Zvykol som si najmä na InterCity a EuroCity spoje, od ktorých viem, čo môžem očakávať, a tak ich cielene vyhľadávam. Vzhľadom na výraznú zaplnenosť najmä okolo víkendu si však priplácam za prvú triedu, aby som sa nemusel tlačiť v „dvojke“. Tento týždeň som však cestoval dvojkou, nakoľko som nepredpokladal, že sa v utorok o šiestej večer pohrnie veľa cestujúcich.
Keď vlak stál na peróne, mal tuším päť vozňov plus „reštaurák“. Z toho tri vagóny boli označené jednotkou, čo ma osobne prekvapilo. Nevšimol som si zmienku o tom, že by boli „degradované“ na druhú triedu, upozornil ma na to až prítomný sprievodca, ktorý sa čudoval, prečo „márne“ hľadám dvojkový vagón.
„Veď práve ste v dvojke,“ hovorí mi.
„Ale toto je predsa jednotka,“ oponujem.
„Áno, bohužiaľ je to vagón, ktorý sa používa pre prvú triedu, ale dnes je to ako dvojka,“ dodáva sprievodca.
Vraj bohužiaľ? Práve naopak.
Veru, srbské železnice ma potešili. Keďže ide o spoj EC Avala, predpokladám, že tie jednotkové vozne pochádzajú práve odtiaľ. Nebol som však sám, kto si myslel, že skutočne ide o prvú triedu. Všetci ostatní išli do vagónov označených dvojkou, a v tomto ex-jednotkovom vozni sme cestovali len štyria. Väčšinou to najmä v slovenských vlakoch býva tak, že zo starých jednotkových vozňov sa urobia dvojkové, najmä na spojoch, kde sa prvá trieda nevozí.
Tentoraz to však bolo inak. Jednotkový voz bol síce vedený ako dvojkový, ale jeho kvalita zostala. Čistý, moderný, pohodlný. Márne som hľadal chyby. Je fakt, že nefungovalo automatické otváranie dverí, na toalete netiekla voda na umytie rúk a vo vagóne nebola elektrická zástrčka na notebook. Žeby toto boli dôvody, pre ktoré vozeň stratil svoj „prvotriedny status“? Alebo sa české a slovenské železnice v spolupráci s maďarskými a srbskými partnermi konečne začali starať o vyššiu kultúru cestovania? Dúfam, že B je správne.
