SkyEurope paradoxne držal ostatných nad vodou
Nech to znie akokoľvek, nemožnosť odvrátiť bankrot najväčšej leteckej spoločnosti u nás nepriamo potopila aj ostatných hráčov. SkyEurope do istej miery držal nad vodou aj biznis Seaglu a Air Slovakie, nech sa toto tvrdenie zdá akokoľvek absurdné. Po zhabaní pôvodných Boeingov 737NG si musel SkyEurope väčšinu služieb prenajímať od iných hráčov, a na Slovensku ho suplovali práve dvaja konkurenti. Mnohí sa čudovali, prečo napríklad Air Slovakia pomáha priamej konkurencii vo chvíli, keď by mohol z jej pádu vyťažiť. Skutočnosť však bola taká, že ťažil aj z jej klinickej smrti, pretože v poslednej fáze platil SkyEurope za väčšinu služieb vopred a „na drevo“. Bolo to pochopiteľné, keďže firmu by v takej ťažkej situácii, navyše v období reštrukturalizácie nikto neúveroval.
Air Slovakia dokonca údajne sprostredkovala aj pôžičku pre SkyEurope cez známu firmu Chain Box Technology, ktorá tak dlho posielala oných 5 miliónov eur, až ich nakoniec vôbec neposlala, a SkyEurope tak musel ukončiť svoju prevádzku. Paradoxne, ešte niekoľko týždňov po tom žila myšlienka, že by sa pôvodná značka SkyEurope zachovala pod krídlami iného prepravcu. A jedným z kandidátov mala byť práve Air Slovakia, ktorá by si tým tiež výrazne pomohla.
Osud SkyEurope ovplyvnil aj ďalších. Foto: autor
Dohoda-nedohoda
Začiatok bankrotového procesu však akékoľvek dohody komplikoval už len preto, že nebolo možné značku získať vo veľmi krátkom čase, hoci cestičky by sa určite našli. Táto myšlienka sa istý čas šírila aj medzi ľuďmi vo vnútri SkyEurope, aj keď pre mnohých to bola skôr nereálna nádej. Pokračovanie pomerne dobre rozbehnutej spoločnosti by však prospelo všetkým stranám – likvidátori SkyEurope by mohli výhodnejšie speňažiť jej zostatok vrátane značky, ktorá bola na európskom trhu veľmi dobre známa, a napriek problémom aj vyhľadávaná, a teda mala určitú hodnotu pre konkurenčných hráčov. A konkurent, ktorý by podobnú značku získal, by mohol zachovať časť ziskových trás SkyEurope na niektorých bázach.
Či bola táto myšlienka reálna alebo nie, to už je teraz druhoradé. Ako potenciálny záujemca sa však vždy spomínala práve Air Slovakia. Zamýšľaný investor SkyEuropu by mohol do tejto živej firmy výhodne vstúpiť a vymeniť jej značku. Lenže s majiteľom Air Slovakie údajne žiadna dohoda nebola možná, hoci mnohí vnímali tento dej ako jedinú možnú záchranu pre budúcnosť Air Slovakie, ktorá už v tom období začala mať veľké problémy. Krachom SkyEuropu navyše prišla o do istej miery stabilného nájomcu niektorých svojich lietadiel. Keď som mal možnosť pred niekoľkými mesiacmi telefonovať s majiteľom Air Slovakie, na priamu otázku som dostal priamu odpoveď - prevzatím značky SkyEurope sa nezaoberáme, máme vlastné problémy. Ako vidíme, jej samostatná budúcnosť trvala po krachu SkyEurope iba niekoľko mesiacov.
Seagle Air si to zle spočítal
Medzitým sme však prežili ešte jeden pád, keď charterová Seagle Air z ničoho nič ukončila prevádzku. Ani o jej problémoch sa veľmi nepísalo. Pritom to bola firma, ktorá neprevádzkovala žiadne pravidelné linky, a teda jej nehrozilo riziko, že by jej linky neboli rentabilné. Lenže manažéri Seaglu si zrejme zle spočítali náklady a potenciálne výnosy. V Českej republike sa nahlas hovorí o tom, že ponúkali tamojším cestovkám služby za dumpingové ceny, ktoré ani nepokryli všetky ich náklady. Tento postup je bežný, ak chce nejaká spoločnosť získať významný podiel na novom trhu, ale nie je možné ho použiť vtedy, ak nemám dostatok vlastného kapitálu na vykrývanie strát.
Seagle Air tak vlastne ponúkol cestovkám výhodnejšie ceny ako konkurencia, výmenou za vlastnú budúcnosť. Následný príbeh o „supervýhodnom“ prenájme lietadiel do Talianska na zimnú sezónu, ktorý sa pochopiteľne neuskutočnil, bol už iba posledným klincom do rakvy spoločnosti s dlhoročnou tradíciou.
Čo nám tu zostane?
Rečnícka otázka na záver, na ktorú je ťažké nájsť odpoveď. Poslednou lastovičkou je ešte značka Danube Wings, ktorá u nás ako jediná prevádzkuje pravidelné linky pre širokú verejnosť. Lenže aj o nej sa hovorí, že začína mať problémy, hoci ešte pred niekoľkými mesiacmi mala výrazné expanzívne ambície. Ak sú zvesti o jej ťažkostiach pravdivé, potom sa natíska logická otázka, či sú prieskumy trhu a dopytu, ktorými sa mnohé spoločnosti zaštitujú, naozaj relevantné, alebo či sa naše aerolinky riadia iba metódami typu „pokus-omyl“. Osudy štyroch menovaných leteckých spoločností totiž naznačujú, že tých omylov bolo v poslednom roku priveľa.
