Keď sa Daniel Krajcer v politickej diskusii SITO (v roku 1998) opýtal Janka Ľuptáka, prečo zotrval s Vladimírom Mečiarom vo vláde napriek ostrému nesúhlasu s priebehom privatizácie (teda so slávnym rozpredávaním štátneho majetku a vytváraním dnešných oligarchov), Janko Ľupták bez zaváhania odpovedal, že by predsa nedopustil predčasné voľby.
„Pán redaktor, alebo moderátor, povedzte mi, čo by bolo na Slovensku? Nové voľby? Bola to nová republika, mladá...,“ znel hlavný argument niekdajšej roztomilej poslaneckej hviezdy. Napriek tomu, že sa Daniel Krajcer nechápavo dožadoval zmysluplnejšej odpovede, nedočkal sa jej.
V podobnom duchu dnes argumentuje Béla Bugár o nutnosti koalície s Ficom. Neponúka zmysluplnú odpoveď. Iba bľaboce, že iná možnosť nie je. Lebo bez Fica by boli predčasné voľby! Lebo bez Fica by náhodou Kotleba posilnil. (Pričom, všetci vieme, že Bugár nechce predčasné voľby iba preto, že Most by pravdepodobne zostal mimo parlamentu).
Takto argumentujú aj František Šebej či Peter Kresák. Lebo voľby. Lebo Kotleba. Lebo hnedé Slovensko. (Ako sa im zrazu ten Kotleba hodí?!)
A Ivan Švejna? Ten pre istotu neargumentuje vôbec. Radšej sa schováva pred novinármi na záchode. (Ja len dodám, že za takýto postoj by si na tom záchode mohol zriadiť aj poslaneckú, prípadne ministerskú kanceláriu).
Konanie Janka Ľuptáka a Bélu Bugára delí od seba 22 rokov. Ľuptákovi aspoň slúži ku cti, že Mečiarovi neskočil do náručia okamžite, ale až po niekoľkých týždňoch. Bugár a spol. sa diskreditujú už len tým, že s Ficom lezú „do postele“ hneď pár dní po voľbách.
Len aby náhodou neboli predčasné voľby. Alebo prezidentská vláda. Prípadne oboje.
