Každý potrebuje k životu niečo iné. Niekoho baví práca, iný sa potrebuje nadmerne zabávať, tretieho posúva vpred viera a štvrtého možno ilúzie. Pretože s nimi je život krajší a bez nich by to nebolo ono. Vie to aj náš pán premiér Robert Fico. Ten, ktorý je dobrou správou pre Slovensko. Taký náš majster poriadok. Svedomitý, čestný, ochotný rázne konať už do troch minút aj v prípade podozrenia. Človek s výnimočnými vyjadrovacími schopnosťami, s výraznou charizmou, dobrý stratég a výnimočne aj dobrý premiér.
Výnimočne preto, že to dobré premiérovanie sa od neho čakalo ako posledné. Pri jeho nástupe boli oprávnené obavy, čože bude s daňovou reformou (odsudzoval), s prijatím Eura (odsudzoval), s druhým dôchodkovým pilierom (odsudzoval), a s ďalšími výdobytkami pravičiarov. Taktiež hovoril, ako zatočí s korupciou a klientelizmom.
Aká je realita po necelých troch rokoch vo vláde? Daňová reforma bola v podstate zachovaná. Druhý dôchodkový pilier zostal, aj keď je otvorený. Prečo nie? Nech sa ľudia rozhodnú, kam chcú vložiť peniaze, len aby im vláda umožnila ich vôbec niekde vkladať. Prijatie Eura odsudzoval, potom sa oň jeho vláda významne zaslúžila aj so zaujímavým konverzným kurzom. Pán premiér dokonca tesne po novom roku vyhlásil, že je to silná mena pre Slovákov, a neváhal tento úspech predať za svoj vlastný. Ďalšie plus pre neho. Taktiež sa Robertovi Ficovi a jeho vláde nedá uprieť významný podiel na tom, že Slováci môžu do USA bez víz, alebo že sme boli bez problémov prijatí do Schengenského priestoru. V tom terajšej vláde skutočne tlieskam.
Veľmi zaujímavé na tom všetkom je, že keby sa takto v rozpore s predvolebnými očakávaniami správal akýkoľvek iný politik na Slovensku, občania by mu to určite spočítali. Reformy nezničil, Euro zaviedol, s korupciou a klientelizmom nezatočil, hoci by to mohol urobiť s vervou sebe vlastnou. Napriek tomu, že veľa vecí urobil presne opačne ako pred voľbami sľuboval, preferencie jeho strany lietajú v rekordných výšinách.
V minulosti, keď občania nadobudli pocit, že premiér klame, dali mu to pocítiť v prieskumoch verejnej mienky. Dnes sa tiež zdá, že pán premiér nehovorí pravdu, no prieskumy to nereflektujú. Z toho usudzujem, že pán Fico asi neklame. Naopak, hovorí všetkým pravdu. Pravdu, ktorú chcú počuť. Opozícii hovorí pravdu o tom, ako kradla, koaličným partnerom zase pravdu o tom, ako ctí prezumpciu neviny.
Občanom hovorí pravdu o tom, aké blaho pre nich pripravil, a keď im náhodou pravdu nepovie, tak je to zase len pre ich vlastné dobro... a zdá sa, že práve to na ňom ľudia oceňujú. Nie je totiž dôležité v každej chvíli povedať pravdu, ale treba zvážiť, ako človek dokáže tú pravdu prijať. Ťažko povedať, či je toto u politika-premiéra práve prospešná vlastnosť.
