Paranoja, ktorá trvá takmer desaťročie
Paranoja, ktorá sa začala po teroristických útokoch na New York a Washington po roku 2001 je z veľkej časti oprávnená a pochopiteľná. Bezpečnostné postupy na letiskách sa sprísnili, a určite aj vďaka nim sa podobné útoky už neopakovali a zrejme tak skoro ani opakovať nebudú. Lenže ani po roku 2001 nebolo mysliteľné, aby cestujúci nemohol mať v príručnej batožine nápoj. A pred rokom 2008 zase nebolo mysliteľné, že by sa cestujúci musel na letisku pri bezpečnostnej kontrole vyzúvať, či vyzliekať. Keďže aj k tomu sa postupne speje, otázkou je, kam až zájdu bezpečnostné zložky „v záujme cestujúcich“ a na úkor ich osobných práv.
Terajšie bezpečnostné postupy totiž vždy reagujú na určitú hrozbu, ktorá by sa mohla odohrať. Lenže ani najdokonalejšie opatrenia nezabránia náhode, a ako ukazuje prípad cestujúceho z Amsterdamu, ani najmodernejšia technika nedokáže stopercentne eliminovať riziko. Zvlášť, pokiaľ svoju významnú úlohu zohráva ľudský faktor.
Lietadlá na letisku Amsterdam - Schiphol
Medzi milióny cestujúcich vždy prenikne jeden „magor“
Letecké spoločnosti na celom svete prepravia denne státisíce cestujúcich. Pri takom obrovskom množstve ľudí je len otázkou času, kedy sa v tejto mase objaví nejaký „magor“, ktorý dokáže prejsť prísnymi kontrolami, no napriek tomu je nebezpečný. Čierne ovce na palubách budú vždy, otázkou je, či by na takéto ojedinelé prípady mali doplácať milióny slušných cestujúcich, ktorí budú nútení prejsť oveľa zdĺhavejšími a stále menej dôstojnými kontrolami, pri ktorých sa uplatňuje „prezumpcia viny“. Dnes už každý cestujúci je potenciálne podozrivý až kým sa pri bezpečnostných kontrolách nepreukáže jeho „nevina“.
Otázkou je, či by sa nemala bezpečnosť viac odohrávať v administratívnej a menej v praktickej rovine. Podľa informácií amerických médií bol dotyčný cestujúci na širokom zozname potenciálne nebezpečných osôb s možným napojením na teroristické organizácie. Nie je teraz dôležité, či je to pravda. Faktom však je, že pri každom lete na územie USA musia letecké spoločnosti odovzdať úradom podrobné informácie o všetkých cestujúcich a lietadlo nemôže vzlietnuť pokiaľ nedostane odobrenie od amerických bezpečnostných zložiek.
Zlyhala praktická bezpečnosť alebo administratíva?
Preto sa zdá, že v tomto prípade zlyhala ani nie tak praktická bezpečnosť na letisku ale skôr administratívny postup, keď sa dotyčný cestujúci vôbec nemal dostať ani na zoznam pasažierov tohto letu. Dúfajme teda, že na jeho „výstrelok“ nedoplatia ďalší cestujúci, a že lietanie bude aj naďalej zážitkom, ktorému nebude predchádzať nočná mora v podobe čoraz dlhších bezpečnostných kontrol a zbytočného času stráveného v útrobách letiska.
Aj keď postupne zisťujem, že som až príliš naivný. Príkaz zostať sedieť počas poslednej hodiny letu, nemožnosť mať na palube prístup k príručnej batožine a akýmkoľvek osobným veciam, to sú len prvé z "bezpečnostných" opatrení ušitých horúcou ihlou. Uvidíme, ktoré ďalšie budú nasledovať.
