Vymysleli sme si názvy, vypracovali študíjne plány na školský rok 2005/2006 a Žurnalistický klub Novinárik a Literárny klub Vánok sa dostali na zoznam krúžkov ponúkaných Centrom voľného času Domino v Košiciach. Spoločne sme obehli školy, podarilo sa nám predstaviť našu ponuku na niekoľkých hodinách slovenčiny, povylepovať na nástenkách pár plagátikov a zaujať pár detí...
V októbri boli v krúžku zapísaní šiesti žiaci vo veku 13 až 16 rokov a ja som s trémou a šťastným úsmevom čakala na ich príchod do učebne. Sedeli sme okolo jedného stola, a do poslednej sekundy som tŕpla, či sa im budem páčiť, či budú môj prístup a plán na najbližší polrok brať všetkými desiatimi (no alebo spoň nadpolovične).
Práve prebiehajú zápisy na druhý polrok. Žiaci mi tykajú (veď vekový rozdiel nie je až taký veľký a ja nie som učiteľka, ale vedúca krúžku), a dalo by sa povedať, že sme sa skamarátili. Prešli sme od toho, čo je žurnalistika, čo je to spravodajská pyramída a aké sú základné pravidlá pri písaní správy až k reportážam. Vydali sme (zatiaľ sami pre seba) dve čísla časopisu s názvom Hromozvod (ktorý navrhol Viktor a všetci ho jednohlasne osúhlasili) a práve chýstame tretie - Valentínske. Viem, že sa na det imôžem spoľahnúť, že i keď majú veľa úloh, či ich po víkende čaká písomka, články napíšu na jedničku s hviezdičkou. Keď im vysvetlím, kde robia chybu, rýchlo sa to snažia napraviť... a tak mám stále menej a menej opravovania a s obrovskou radosťou čítam ich riadky a pripravujem sa na ďalšiu dvojhodinovku. A už dávno som nepočula: "Nie, ja to neprečítam, to je blbosť... " Nie, ja sa hanbím." "Ja som to nevedel napísať, tak som radšej nepísal..."
A čo ďalší polrok? Pokračujeme v pôvodnej zostave. Hádam sa k nám aj niekto nový pridá... Dúfam, že sa mi podarí zorganizovať besedu so zamestnancom niektorého košického printového či elektronického média. A možno aj niektoré koncom školského roka navštívime...veď odkedy som to navrhla, decká to nadšene spomínajú každý týždeň...
