Netešia ma „rodinné raňaky“, celé predpoludnie trávim nad papiermi, nechutí mi obed, na porade ma zavalia prácou a priateľ, ktorého túžim celý deň objať a pobozkať má zvláštne veselú náladu, zasypáva ma zarážajúcimi „komplimentmi“, ktoré nedokážem pochopiť a neviem „byť nad vecou“ ani napriek dvom kávam a griotke....
Je mi zima a som unavená....ale čo, veď zajtra bude lepšie...nie je každý deň nedeľa...