Pre poriadok si na začiatok zhrňme základné fakty. Teroristický útok v Teplárni je hrozná tragédia spôsobená nenávisťou voči LGBTI+ ľuďom. Vrah bol (okrem iného) homofób a jeho konanie bolo ovplyvnené homofóbnymi vzormi.
Znamená to teda, že všetci homofóbi nesú akúsi kolektívnu spoluzodpovednosť za tento hrozný čin? Vždy som odmietal akúkoľvek kolektívnu vinu či už Židov, Maďarov, Nemcov, Rusov, alebo aj „bielych heterosexuálnych mužov“ ako neprípustné zjednodušovanie a ďalšie vyhrocovanie nenávistnej atmosféy. V tomto rozumiem mnohým konzervatívcom, keď sa ohradzujú voči tomu, že by mali na rukách krv.
Na druhej strane je fakt, že LGBTI+ ľudia sa na Slovensku cítia ostrakizovaní, diskriminovaní a, dnes, už aj ohrození. Je to výsledok silných homofóbnych nálad a postojov, ktoré sú rozšírené v našej spoločnosti. Je tu však nádej, že tento zločin napriek všetkej tragickosti môže mať pozitívne vedľajšie účinky, a že u mnohých ľudí pomôže zmierniť odpor voči queer ľuďom. Je preto potrebné zamýšľať sa nad tým, ako to napomôcť.
V prvom rade si ujasnime, čo je homofóbia. Je to súhrn postojov, presvedčení a aktivít, ktoré akýmkoľvek spôsobom vytláčajú na okraj spoločnosti ľudí s inou ako heterosexuálnou orientáciou. Homofóbiou je každé označovanie neheterosexuálov ako nenormálnych, nemorálnych, zlých, zvrátených či chorých. Z homofóba sa dá označiť každý, kto hovorí, že homosexuáli sú hrozbou pre spločnosť, pre rodiny alebo pre deti. Homofóbom je každý, kto blúzni o homosexuálnej ideológií, lebo nič také neexistuje. Všetky tieto postoje a aktivity zraňujú a spochybňujú ľudí, ktorí sa od väčšiny odlišujú len inou sexuálnou orientáciou, teda niečím, čo si sami nevybrali, o čom sa nerozhodli z vlastnej vôle, jednoducho sa tak vyvinuli.
Ja sám som bol desaťročia homofóbom. Väčšina mojich priateľov sú stále homofóbi. Vo spolok sú to fajn ľudia. Ľudia, ktorí sú dobrí, obetaví, o ktorých prínose pre spoločnosť celkovo nemožno pochybovať. Majú radi ľudí a snažia pomáhať ostatným. Vôbec si neuvedomujú ako svojimi homofóbnymi postojmi mnohým ubližujú, a pomáhajú vytvárať atmosféru, ktorá vyústila až do vraždy Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Ako je to možné? Vo väčšine prípadov ich k homofóbii doviedla ich cirkev.
Bolo by prílišným zjednodušením na základe toho povedať, že cirkvi sú zlé. Naopak, cirkvi majú v dnešnej spoločnosti dôležitú úlohu a nezaobišli by sme sa bez nich. Vo vzťahu k LGBTI ľuďom je však ich správanie v drvivej väčšine trestuhodné. Stáročia formovali našu mentalitu a budovali predstavu o jedinom správnom sexuálnom správaní. Všetko ostatné bolo hriešne a teda zavrhnutiahodné, odporné a trestné. Nie je ľahké zbaviť sa tohto dedičstva, hoci mnohým cirkvám v Európe sa to už podarilo a zladili svoje postoje k sexuálnym menšinám s civilizačnými štandardmi. Tie slovenské, aspoň tie najväčšie spomedzi nich, sú od toho zatiaľ veľmi ďaleko.
Hlavná výhrada z ich strany je, že ich vierouka je nemenná a že cirkvi sa nemajú prispôsobovať „svetu“, naopak, ony by mali byť tým morálnym majákom, ktorý má „svet“ (rozumej spoločnosť) nasledovať. Toto sú dva veľké mýty, ktoré cirkvi o sebe úspešne pestujú, pričom opak je pravdou.
Stačí si spomenúť ako sa cirkvi v posledných storočiach zbavili antisemitizmu a podpory otrokárstva, ako zmenili svoje učenie geocentrizme, o evolúcii, o rovnoprávnosti žien, o antikoncepcii, ako radikálne zmenili svoj postoj k iným cirkvám či k náboženským vojnám. Áno stále vychádzajú z biblie, ale interpretujú ju ináč ako predtým. Často radikálne odlišne. V skutočnosti cirkvi, zvlášť tá katolícka, majú obrovskú schopnosť prispôsobiť sa dobe („svetu“), keď je to naozaj nevyhnutné. Robia to síce s nevôľou a neskoro, ale keď sa situácia stane neudržateľnou, nájdu nové interpretácie svojich východiskových bodov: biblie a tradície a fungujú s novým nastavením akoby nič.
Súčasná situácia má, v dôsledku teroristického útoku na troch queer ľudí, predpoklady zvýšiť tento civilizačný tlak na cirkvi v oblasti sexuálnej morálky. Nepôjde to rýchlo a ľahko ale nakoniec sa to podarí. Ako vždy.
Dokonca u troch najväčších cirkevných spoločenstiev na Slovensku sú na to aj vnútrocirkevné predpoklady. Na čele rímo- a gréko- katolíkov stojí pápež, ktorý má pochopenie a schopnosť empatie voči LGBTI+ ľuďom. Okrem toho sa spustil takzvaný synodálny proces, ktorý, aspoň čiastočne, zapája do rozhodovania široké masy katolíkov. Je nádej, že to vyústi dlhodobej demokratizácie cirkvi a dostane ju zase do kontaktu so spoločnosťou.
U slovenských Evanjelikov zase vieroučný výbor pripravuje stanovisko k LGBTI problematike ktoré predloží synode. Uvidíme, ako to nakoniec dopadne.
Samozrejme postoje cirkví nie sú jedinou prekážkou zníženia homofóbie. Svoju úlohu tu určite zohráva aj prirodzený konzervativizmus ľudí a ľahostajnosť. U vzdelaných a spoločensky aktívnych ľudí je však bezkonkurenčne najsilnejší homofóbny faktor učenie ich cirkvi. Pokiaľ sa toto nezmení, gejovia, lesby, bisexuáli, transrodoví, intersexuáli, nebinárni a ďalší, nebudú mať šancu cítiť sa prijatí a v bezpečí.
