... s komentárom entomológa Ondreja Šaušu. Mali sme príležitosť vidieť fotografie z juhovýchodnej Ázie, z krajiny, kam sa málokto dostane. Ďalej veľmi chválim projekciu Petra Dolinského o Antarktíde, kde bol dva razy - pracovne - kvôli geofyzikálnym meraniam. Zaujímavý človek, pracovník SAV (Slovenskej akadémie vied) a popri svojej práci stihol porobiť nádherné fotky z najchladnejšieho kontinentu. Priznám sa, že najväčšmi som bola zvedavá na príspevok Ľubomíra Mäkkého o Rumunsku, pretože je to moja srdcovka, trikrát som pobudla v Rumunsku dlhší čas, niekoľkokrát som tadiaľ prechádzala a nemám problém dohovoriť sa po rumunsky. Žiaľ, príliš veľké očakávania obvykle nikdy neskončia uspokojené. Fotografie boli síce pekne urobené, ale niektoré boli vybraté dosť tendenčne a komentár bol oproti ostatným cestovateľom chabý.
Chabý najmä po obsahovej stránke a v neposlednom rade aj po ľudskej. Ostatní cestovatelia sa zameriavali na to, čo je v každej krajine zaujímavé a netradičné, čo každého cestovateľa očarí. Zdržiavali sa morálnych úsudkov na margo životnej úrovne domáceho obyvateľstva. A boli na svoju cestu zjavne lepšie pripravení než spomenutý mládenec. Jeho príprava na dvanásťdenný pobyt v Rumunsku by ma celkom zaujímala, pretože ak by vychádzal len z príspevkov cestovateľov na internetových vyhľadávačoch (príspevkov je neúrekom), alebo ak by si zadovážil renomovanú cestovateľskú literatúru asi by nepredpokladal, že Rumuni sa stretávajú s peniazmi len okrajovo a stále v ich krajine funguje výmenný obchod. A teda by sa nečudoval, že jeho "overené" informácie, že takmer všetko vybaví len za krabičku cigariet, sú trochu odtrhnuté od reality. Rovnako nemám bohvieakú mienku o "cestovateľoch", ktorí vyfotia na zopár filmov žobrákov na železničnej stanici a potom ukazujú na tomto základe životnú úroveň celej krajiny a ešte pohŕdavo poznamenajú: "takáto krajina do EÚ v roku 2007?!" Človek, ktorý cestuje po svete by hádam mohol prísť na to, že nie všade je rovnaký štandard, na aký je zvyknutý z domu.
Súdiť obyvateľov krajiny, o ktorých nič neviem, strávil som tam sotva dva týždne, nedokázal som sa naučiť ani len základné pozdravy a poďakovania v miestnom jazyku, šíriť skreslené informácie... hm, neviem, ale pripadá mi to prinajmenšom neseriózne. Chlapci nedokázali pri svojej príprave na cestu ani len vybrať miesta, ktoré sa naozaj oplatí vidieť a potom plačú, že je tam škaredo. Vidia štyri ulice z mesta a už je celé mesto hnusné. Nuž... Neviem, prečo sa partia chalanov zoberie do zahraničia s cieľom minúť čo najmenej peňazí a potom sa sťažuje, že služby neboli na úrovni. V kúpeľoch Baile Herculane zohnali ubytovanie v neveľmi vábnom hoteli (kúpele sú v Rumunsku jedny z najznámejších a zohnať ubytovanie je vcelku problém). Oproti tomuto hotelu je ale štvorhviezdičkový hotel, v ktorom noc stojí približne 5 a pol tisíca korún... Chlapci si tam užívali masáže a fínsku saunu a potom sa so stiahnutými ušami vrátili do svojho lacného a nevábneho hotela. V záverečnej diskusii sme si neodpustili (za tie tendenčné drísty) podpichnutie, prečo sa neubytovali v tomto luxusnom hoteli. Mladík musel pred celým publikom, do ktorého hustil, že Rumunsko je chudobná krajina s mizernými službami, priznať, že existuje minimálne jeden hotel, na ktorý ich vrecká ani zďaleka nestačili.
Oba hotely sú mi známe vďaka ceste z Grécka práve toto leto. Lenže nám keď sa nepozdávala hygienická úroveň a spomenutá cena v druhom hoteli bola tvrdým orieškom, keďže sme zháňali ubytovanie o druhej v noci, tak sme pokračovali ďalej a našli sme si ubytovanie s vyhovujúcou cenou aj úrovňou a nemali sme najmenší dôvod sťažovať sa. Možno sme to mali ľahšie aj vďaka znalosti jazyka domácich, tak sa nám lepšie jednalo. Okrem silne negatívneho ladenia Ľubomír celý svoj príspevok korenil perlami typu: "Zohnali sme si lacné ubytovanie a ešte sme aj vyaproximovali , že v cene sú aj raňajky..."
Nemôžem inak, než priznať, že som bola veľmi rozladená. Takže ďakujem dvojnásobne Michalovi Eliášovi, že mi vrátil dobrú náladu a nadšenie svojím príspevkom o Sýrii. Nezabudol spomenúť, že čistota v južnejších krajoch je pojem relatívny, ale aj u nás sa dá vyfotiť neporiadok hocikde a podľa niekoľkých skládok súdiť celú krajinu je hlúposť.
Fotografie sú z mojich ciest po Rumunsku.
Va multumesc pentru atentie si noapte buna...
