S: Neviem, prečo vždy ľudia všetko zvaľujú na mňa. Som taký príhodný objekt zvaľovania kolektívnej viny, haha.
S: Ja neklamem len tak z pasie, že by som sa v tom vyžívala. Keď už musím, tak vtedy, keď pravda by mohla uškodiť (s pravdou mám tiež problémy, lebo obvykle hneď vytáram čo si myslím a narobím si len paseku), ale najprv sa to snažím nejako obísť, a keď sa to mlčky zatajiť nedá, tak prichádza na rad klamstvo... Niekedy sa aj bez klamania len so zatajením pravdy môžeš cítiť divne, aj keď si v tom nevinne. Mne sa také prípady niekedy stávajú.
A to čo malo byť, že Ti je už jasné dávnejšie, že sa človek odo mňa nedočká pravdy? Vôbec ma nepoznáš, tak netrep.
Zjavne si na mňa nasratý za tú hovadinu, čo som si vymyslela. Dobre, máš na to právo, tak si to vychutnaj, ALE... Mal si sa opýtať rovno, a to otázku, na ktorú sa dá odpovedať len áno/nie. Nemôžem Ti vysvetliť, prečo som to urobila, lebo sama si to neviem racionálne vysvetliť. Dobre viem, že mi neuveríš, keď napíšem, že nemám vo zvyku klamať... Len dúfam, že už si "zadosťučinený" keď si ma tam nechal dve hodiny sa v tom smažiť. Idem si pustiť dačo dobre depresívne, aby ma to zakopalo do zeme ešte viac než Ty, ak sa to vôbec dá.
P: Všimol som si, podľa toho, čo si napísala i podľa Tvojej bezprostrednej (hovorím bezprostrednej, potom si opäť ako-tak nabrala rozvahu) reakcie na to, čo som Ti povedal, že ak si zahnaná do kúta, útočíš. Ale to je teraz vedľajšie. ... Teraz k tomu, či Ti verím alebo neverím. Že si sa chvíľkovo pomiatla a nevieš si sama racionálne vysvetliť, prečo si mi povedala to, čo si povedala, prepáč, ale to Ti dosť dobre nie som schopný uveriť. Môžem horko-ťažko pripustiť, že vplyvom momentálnej dispozície, západu slnka a neviem, čoho všetkého ešte, si mohla podľahnúť atmosfére a nepovedať pravdu, lebo by si to v tej chvíli medzi nami nejako narušila. Ale, to sa nestalo prvý raz, keď si nechcela povedať, že proste nie si voľná. ... Okrem toho som mal zopárkrát silný dojem, že na niečo z mojej strany čakáš. ... A teraz mi povedz, kam si to až chcela doviesť?! Aby som Ti povedal, že mi nie si ľahostajná a Ty by si mi potom s pocitom víťazstva a bohorovným pokojom vmietla do tváre: No vieš, ale ja už x rokov s niekým chodím? Nič iné nepotrebujem, len mať celú jar depku z toho, aký som amatér, začiatočník a diletant, a ako som absolútne neschopný vyložiť si ženské správanie. ... Som debil ja, alebo máte vy baby nejakú potrebu zaflirtovať si? Pretože potom k tomu už fakt nemám čo dodať, lebo to je nezodpovedné a môže to niekomu ublížiť.
S: Kto si Ty, že mňa ideš súdiť?! Ja som mala na to dôvod, prečo som to povedala, málokedy robím niečo bezdôvodne, ale nerada sa s tými dôvodmi zdôverujem druhým, lebo sa im môžu zdať - aj zdajú - hlúpe. To je moja vec, prečo robím to, čo robím. ... Ako sa opovažuješ mi tu vypisovať, že som arogantná chudera, ktorá láka chalanov aby im potom povedala, nech idú do prdele?! Som rada, že ma tak výborne poznáš. Vieš veľkú riť o mne, o mojom živote, o mojich myšlienkach a o mojich problémoch. Nie je všetko také, ako sa Ti môže zdať, ale najprv by si sa mohol unúvať dačo o tom zistiť, než ma tu budeš osočovať. Ja na rozdiel od Teba sa snažím ľuďom vedome neubližovať. ... Vieš prečo sa k Tebe správam inak ako k ostatným? Pretože som si myslela, že si fajn chalan, s ktorým sa môžem pobaviť takmer o všetkom. Lenže podľa Tvojich posledných reakcií ma asi sklamala intuícia, ktorej to obvykle inak dobre vychádza. Keďže si ma ohodnotil ako chuderu, ktorá sa zahráva s druhými, nemá zmysel Ti viac o tom rozpisovať. Ľudia, ktorí si nedajú ani trochu námahy, aby ma spoznali, mi nestoja za to, aby som ich presviedčala, aká som a aká nie som.
Vážne mám už dosť toho, ako ma každý hodí do nejakej škatuľky, alebo ma odsudzuje za to, že nie som taká, ako by chcel. Vieš čo, dajte mi všetci pokoj. ... Ja si nepamätám, že by som sa na Teba niekedy tak osopila ako Ty na mňa. A určite by sa našlo niečo, kvôli čomu by som to mohla urobiť. Bola by som rada, keby si sa nad tým zamyslel a ak nie, tak sa do mňa aspoň nenavážaj.
P: HLAVNE - všetky tie moje invektívy neznamenajú, že bolo všetko tak, ako som napísal, ale že sa mi to tak javí. Pretože keby som bol presvedčený o tom, že si sa so mnou len zahrávala, tak Ti ani nijaký mail písať nebudem a nevidel by som žiaden dôvod sa vôbec s Tebou baviť. ... Taktiež Ťa neškatuľkujem. Neviem, aké máš skúsenosti s inými ľuďmi, ale ako som už povedal, ja viem o Tebe ešte dosť málo, aby som si Ťa len tak kamsi zaradil.
Takže, som ďaleko od toho, aby som Ťa súdil, na to mám dosť problémov každú chvíľu sám so sebou a svojím svedomím. A nenavážam sa do Teba. Ak tvrdíš, že Ti krivdím a všetko bolo úplne inak, tak mám len dve možnosti – buď Ti veriť, alebo neveriť. A tak si volím tú prvú. Lebo myslím, že by ma potom oveľa viac mrzelo, že som Ti neveril, keď si hovorila úprimne, než že som Ti veril, a Ty si to úprimne nemyslela. A na koniec, nie že by mi to stačilo, keď povieš, že si mala na to svoje dôvody, keď si si "tamto" vymyslela, ale v poriadku. Už sa Ťa na to nebudem pýtať.
Ak som sa Ťa nespravodlivo dotkol a kazím Ti spánok, prepáč. Na druhej strane, ak budem niekomu chcieť pokaziť spanie a vyvolať navyše nechuť do jedla, tak mu asi napíšem taký mail, aký si Ty napísala mne.
S: Nie je mi jasné, čo si na mňa tak vybehol, veď som sa s Tebou len rozprávala. Nepoužila som ani žiadne dvojzmysly, ani som Ti nikdy nič nenaznačovala, tak mi prosím Ťa nehovor, že som na Teba dačo hrala, to fakt nemám vo zvyku. Správala som sa úplne normálne, dokonca Ty sám si sa o mne vyjadril, že som ako chalan - tak neviem, čo si o tom myslieť - že by si sa mal zamyslieť nad svojou sexuálnou orientáciou :-)??? ... Je to absurdné, že si tu vypisujeme to isté len inými slovami - že o sebe nič nevieme. Sa mi zdá, že v niektorých veciach sme si dosť podobní, to bude asi tým, že nám obom vládne Merkúr, ak sa nemýlim v Tvojom znamení...
