Venoval sa náboženstvu a štúdiu jazyka a kultúry gnostických Mandejcov. Dva roky skúmal mandejskú komunitu a z poznatkov zostavil mandejskú gramatiku (1965) a priniesol nové poznatky, keďže dovtedy bola mandejčina považovaná za mŕtvy a nepoužívaný jazyk.
Vďaka mandejským štúdiám sa dostal do Oxfordu a spolupracoval s bádateľkou lady Drowerovou na zostavení mandejského slovníka, ktorý rozšíril o slovnú zásobu z dosiaľ nepreskúmaných textov a o hovorové výrazy. Po oxfordskom pobyte (1956-1958) pôsobil na berlínskej Freie Universität, kde sa venoval arabistike, semitológii a samaritanistike. Vydal gramatiku samaritánskej hebrejčiny a samaritánskej aramejčiny. Okrem toho skúmal aj novosýrsky jazyk. Na berlínskej univerzite pôsobil ako profesor až do smrti (1993).
Jeho odborné publikácie sa dotýkali teológie, vzťahov kresťanstva a islamu, mandejského jazyka a textov, samaritánskeho a novosýrskeho jazyka, napísal početné práce týkajúce sa iranistiky v arabskom a perzskom jazyku, nemecké štúdie o kresťanstve pri Červenom mori a gnosticizme, o gréckych termínoch používaných v arabských vedeckých textoch...
Jeho dcéra Maria pôsobí ako profesorka, zameraná na iránistiku, na Freie Universität v Berlíne.
Množstvo životopisov a bibliografií vedeckých osobností aj cestovateľských dobrodruhov a priekopníkov orientalistiky, afrikanistiky a iberoamerikanistiky je v databáze KDO BYL KDO - Čeští a slovenští orientalisté, afrikanisté a iberoamerikanisté
Spracované podľa: Nový Orient 3/94 a Kdo byl kdo - Čeští a slovenští...
