Čvirik už má šesť mesiacov a tak je najvyšší čas niekam s ním vyraziť, tak sme si tentoraz vybrali okružnú cestu s hlavným cieľom Lednice a keďže to mal byť prvý veľký výlet nášho čivirika (veľký vo význame s prespaním, na prvej túre už bol ako šesťtýždňový v duchu hesla „čo sa za mladi naučíš..."), tak bol logisticky náročný (ale zvládnuteľný, keďže nám aj tak cesta trvá vždy trikrát dlhšie ako ostatným, pretože sa zastavujeme všade, kde je niečo čo len trochu zaujímavé). Auto narvaté po strechu - dve tretiny batožiny patria čvirikovi a slabá nevýznamná tretinka uskromneným rodičom. Vyrážame.
Cesta tam - Drgoňova dolina, zrúcanina Branč, Holíč, Skalica
Podozrivo prázdna diaľnica do NMnV, stáčame sa na Myjavu. Prvá zastávka vynútená čvirikovou krízou hladného žalúdka za chatovou osadou v Drgoňovej doline. Nie je príliš zima, aj keď zamračená obloha sľubuje všeličo, tak prebaľujeme čvirika v otvorenom kufri auta (je to predsa len nejaký Conan, trochu chladu vydrží). Vodná nádrž Dubník, lesíky, slimačia ulita, čvirik ožužláva svoju obľúbenú knižku. V Malejove sa na nás spoza zákruty rúti kovbojská rodinka na koňoch. Zamračené ale krásne lesy, myjavské kopanice. Krátka zastávka v Podbranči pod zrúcaninou Branč. Tam sa s kočíkom nedostaneme.
Jungle Pals sú evidentne zaujímavejší ako Drgoňova dolina
Čvirik ako správny Conan vzdoruje nepriazni počasia...
...a aj mrkve
Zrúcanina Branč
V Podbranči
Pokračujeme na Záhorie. Krátka zastávka v Holíči. Holíčsky zámok vyzerá zvonku zanedbane, popred sa esteticky vinie potrubie. Spadnutý hradný múr, ktorý si pamätáme z televíznych novín. Nie veľmi pozitívne pôsobiace miesto a čvirik ešte blažene spí, tak si odskočíme do Skalice. Kŕmenie, logistická záťaž na hlavu rodiny, vyhrabávame kočík a všetko čo k nemu patrí, prechádzka po skalickom námestí, Farský kostol, Dom kultúry, františkánsky kláštor s vinotékou (zatiaľ sa držíme a nevchádzame dnu), Rotunda sv. Juraja so židovským cintorínom, pod ňou prázdne parkovisko. Nikde nikto. Ak by ste to náhodou potrebovali vedieť, tak Južný pól je zo Skalice 15414 km a Severný len 4589 km.
Nevábne vyzerajúci Holíčsky zámok
Čvirikova prvá prechádzka - zastávka v Skalici
Tam - Lednický areál
V Ledniciach sme podvečer, popŕcha. Pani, u ktorej sme ubytovaní, nám ponúka víno z vinárstva Spěvák Velké Bílovice. Čvirik nemôže zaspať (cudzie prostredie + únava z cesty) a tak zúfalí rodičia nevládzu vypiť ani jednu celú sedmičku. Kde sme sa to dopracovali. Veď aj pani u ktorej bývame sa už na nás začína podozrivo dívať, čo sme to za Slováci, že ani trochu vína vypiť nevládzeme.
Viac-menej slnečné ráno. Okolo ôsmej sme už v zámockom parku (skoré ranné vstávanie vďaka čvirikovi). Vyzerá to, že slnko dlho nevydrží, tak si užívame poloprázdny (zatiaľ) park. Pri maurskej vodárni sa chystá spustenie plavebnej sezóny. Na jednom z mostov ma po zábradlí obieha veverička. Fascinovane sledujeme kolóniu volaviek na ostrove. Smerujeme k minaretu. Naspäť a zase cez park k Janohradu. Niektoré stromy už začínajú kvitnúť. Cesta na Janohrad je na kočík riadne úzka, boríme sa s koreňmi a vyhýbame sa početným cyklistom. Krásny lesík. Janohrad, zaťahuje sa. Samozrejme vtedy, keď sme najďalej od Lednice. Vraciame sa po asfaltke cez alej s tabuľou „Vstup na vlastní nebezpečí. Pád větví a stromů." Super. Podvečer opäť pri Lednickom zámku. Našli sme tu dom ako vystrihnutý z Myiazakiho.
Lednický zámok, skoré jarné ráno
V Lednickom parku sú najfascinujúcejšie stromy
Že "jízdy kočárem", pche...MY máme jízdu (s) kočárem
Aj kačkám sa zjarnieva
Maurská vodáreň
Začína plavebná sezóna
Blížime sa k minaretu
Krásny lesík po ceste k Janohradu
Janohrad...
..a bistro pri ňom, ako inak
"Vstup na vlastní nebezpečí. Pád větví a stromů." Nazvali sme to Doom Alej
Domček ako vystrihnutý z Myiazakiho
Cesta späť - Záhorie, Pezinská Baba, Častá - Papiernička, hrad Červený kameň, zámok Smolenice
Sú dva stupne, fúka, pocitová teplota mínus tristo. Pôvodný plán Valtice zavrhujeme (už sme aj tak boli predtým), a ideme spoznávať nami zatiaľ nepoznané Záhorie a Karpaty. Prvé kŕmenie pri no name rybníku na Záhorí, len rybári a my. Začína snežiť, tak čvirika radšej ani neprebaľujem (zas aj Conan má svoje hranice). Prechádzame Záhorím smerom na Pernek, nádherné borovicové lesy a rovné cesty, Záhorie nám pripomína Lotyšsko (fu, to je riadna asociácia, ale je to tak). Trávnatá plocha s tabuľou Airbase Malacky (sic!). Rybníky kreatívne pomenované Druhý rybník, Tretí rybník a Štvrtý rybník. Prechádzame Karpaty a v horskom hoteli Baba prebaľujeme (konečne) a kŕmime čvirika aj seba (teda seba neprebaľujeme). Čvirik ťažká pohoda, výlet sa mu evidentne pozdáva. Vonku snehová víchrica.
Zastávka na vyriešenie krízy hladného žalúdka na Záhorí. Skoro nás odfúklo
Čvirik práve skončil striptíz v horskom hoteli Baba
Na druhej strane Karpát. Ideme cez Modru na hrad Červený Kameň, pred ním je odbočka na Častú Papierničku s oznamom „Účelové zariadenie Kancelárie NR SR", ktorá nás zabáva niekoľko minút (lepší eufemizmus som už dlho nepočula). Ideme až k nemu, aspoň vidíme, kde sa chodia papaláši ožierať (hlavne ale účelne). Pekné miesto si vybrali.
Neplatené parkovisko pri areáli hradu Červený Kameň (aké nezvyklé, sme vôbec na Slovensku?). Vonku víchor, pocitová teplota sa drží na mínus tristo. Na Sokoliarsky dvor vedú schodíky, s kočíkom vynechávame, suveníry zatvorené, nádvorie hradu s oznamom na smetnom koši „Ďakujeme, že nekŕmite pávy" a pávy nikde, Kreky poznamenáva, že pávy asi už zamrzli. Vinotéka, jedna z mnohých Malokarpatskej vínnej cesty, čvirika zabúdame vonku v kočíku a nakupujeme vína Pretzelmayer. Čvirik na ďalšej ceste štrngá.
To je to "účelové" miesto
Na hrade Červený Kameň
A pávy nikde
Vinotéka Pretzelmayer
Pokračujeme smerom na Smolenice. Vždy, keď niekam prídeme, je pekne slnečno, a po chvíli sa priženie mrak temný ako z Mordoru a začne snežiť. Smolenický zámok nie je výnimka. Kŕmim čvirika na ceste pod hradom, takže pri prechádzke k zámku blažene spí, zatiaľ čo my vzdorujeme náporom vetra a prvým chumáčom snehu. Smolenický zámok je majetkom Slovenskej akadémie vied (tiež si vedeli vybrať) a pre verejnosť je otvorený len dva mesiace v roku - v júli a v auguste. Za zámkom je pri smetných košoch opretá informačná tabuľa „Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty". Okolo zámku nádherné listnaté lesy a chvíľka slnka a potom snehový Mordor. Opäť.
Príjemná cesta k Smolenickému zámku
Sedlo pod zámkom
Zátišie so smetnými košmi...
...a s CHKO Malé Karpaty
Lesík pri zámku
A prichádza snehový Mordor
Teraz už len rýchlo domov a dobre sa vyspať. Aj keď pri čvirikovi, no...
