Celý deň vo vykúrenej jedálni hráme karty, zodpovedne podávame správu o našom postupe vystresovaným rodičom, čítame, knižky rotujeme medzi sebou a pre istotu ešte zrealizujeme nájazd na to miestne údajne najvyššie na svete položené kníhkupectvo, kde je samozrejme dobrá polovica kníh o svete ticha, Hillarym, dobýjaní Everestu a podobne a druhá polovica je rozdelená na použité knihy, ktoré tu počas minulých rokov ponechávali trekkeri, a zopár nových kníh. Kvôli mojej výškovej chorobe meníme plán (zase som ako žena pôvodca všetkého zla) - pôvodne sme mali z Gokya prejsť cez priesmyk Cho La do druhého údolia, kadiaľ vedie cesta do základného tábora Everestu, ale keďže priesmyk leží vo výške 5360 metrov, radšej to nebudem riskovať (čo sa na horách nikdy neoplatí), keďže sme v tejto výške niečo pod päťtisíc už zopár dní, aby ma to opäť nechytilo. Narayanovi sa po tomto rozhodnutí priam viditeľne uľavilo, takúto zodpovednosť mu vôbec nezávidíme. Budeme sa teda z Gokya vracať späť po druhej strane údolia, ktorým sme sem vyšli, a preto si môžeme dovoliť ostať tu ešte jeden deň a počkať, aké bude počasie zajtra.
Zasnežený deň v Gokyu
V jedálni vykúrenej jačím trusom bolo fakt najlepšie (lepšie ako v spacáku, a to už je čo povedať u nás kuklomilov)
Na druhý deň ráno sa zobúdzame do nádherného, síce mrazivého, ale slnečného rána a po včerajšom snehu nie je ani pamiatky. Mužskí členovia našej expedície vyrážajú o siedmej ráno na výstup na Gokyo Ri (5360 metrov), ktorý trvá asi tri hodiny. Vždy sa tam chodí tak skoro ráno, kvôli počasiu, ktoré je najlepšie vždy doobeda. Taký stupák, aký je na Gokyo Ri, je v takejto výške priam krutou daňou za výhľady na himalájske panorámy, ktoré ich hore čakajú, ale stojí to za to - na vrchole si zameditoval dokonca aj náš Narayan ;-). Hore stretli dokonca skupinku niekoľkých Slovákov, ktorých sme potom stretli ešte na druhý deň ráno pri odchode z Gokya - týmto ich srdečne pozdravujeme.
Ďalšie nádherné ráno v Gokyu:
Z vrcholu Gokyo Ri, foto Martin "Chuďo" Chudík:
A vrcholové foto, autor detto:
Z vrcholu, foto Martin "Kreky" Krekáň:
Brácho a Aďo na vrchole, autor detto:
Vždy usmiaty Narayan na vrchole, foto Martin "Chuďo" Chudík:
A ešte jedna, brácho s Narayanom, foto Andrej "Aďo" Beňo:
Keďže ja som sa výstupu z preventívno - zdravotných dôvodov radšej nezúčastnila, rozhodla som sa stráviť doobedie túrou okolo tretieho jazera Dudh Pokhari. Chcela som ísť síce sama, ale Narayan rozhodol, že Lakhpa Sherpa, náš nosič, pôjde pre istotu so mnou, čo bolo viac než zaujímavé, keďže Lakhpa nevedel ani slovo po anglicky, takže sme sa dorozumievali rôznymi citoslovcami a posunkami. Ono nie že by to aj so samotným Narayanom bolo med lízať - rozprával síce anglicky viac-menej plynulo, ale s takým prízvukom a výslovnosťou, že sme mu často rozumeli len každé tretie slovo. Cesta okolo celého jazera mi trvala asi dve hodiny a v takom počasí bola priam rozprávkovo nádherná - tu dole pri jazere ani nezafúkalo, hladina bola dokonale hladká ako zrkadlo...
"Tyrkysová bohyňa Cho Oyu, 8201 metrov, od jazera Dudh Pokhari
Z druhej strany jazera pekne vidieť cestu, ktorou sa vystupuje na Gokyo Ri, tam niekde teraz šlapú naši chlapci
Autoportrét mňa a Lakhpu
Pohľad na dedinku Gokyo z opačnej strany jazera
Šesťtisícovka Cholatse, zrkadliaca sa v treťom jazere, bohužiaľ oproti svetlu, ale nedalo mi
Naše posledné poobedie v Gokyu, Gokyo Ri sa nám schoval, už vidíme, prečo sa tam chodí skoro ráno
Gokyo Resort, naše prechodné bydlisko
Keď sme sa s Lakhpom vrátili, mali sme pred sebou ešte celý deň, a tak konečne operiem (nech mi aspoň jedny ponožky nesmrdia) a idem do sprchy - hot shower za 400 rupií, to už je pálka, ale po piatich dňoch by sa už aj patrilo (poslednú sme si dali v Phortse Thenga). Keďže sprcha je v plechovej búde v závetrí, na ktorú svieti slnko, je tam výnimočne aj celkom teplo, no luxus. Chalani sa z výstupu vrátili predobedom, riedky vzduch im dal riadne zabrať a na vrchole postavili spolu s Narayanom ďalšieho mužíka do vrcholovej zbierky. Cieľ expedície je teda úspešne splnený a zajtra ráno vyrážame z Gokya naspäť.
No, tak sa mi zdá, že s množstvom fotiek som to v týchto dvoch "Gokyo" článkoch asi mierne prehnala, ale ono keď ono sa to tak ťažko vyberá...no nič, mea culpa, do ďalšieho ich dám menej...možno. Dúfam.
Súvisiace články:
Začíname, ako každý, v Káthmandú
Lukla - Phakding - Namche Bazar
Namche Bazar, alebo konečne hory!
Namche Bazar - Phortse Thenga, alebo začíname cestu údolím Gokyo
Z Phortse do Machherma, alebo z rododendronových lesíkov do Mordoru
