Bývali sme v trinástom arrondissemente pri Boulevard Arago, kúsok od známej obchodnej uličky Rue Mouffetard, a tak sme ju museli hneď preskúmať, hoci sme prišli až večer. Kúpili sme si tam skvelú hudbu (Jacques Higelin live, odporúčam), ktorá svojimi jazzovými melódiami výborne vystihla večerný Paríž, do ktorého sme tam náhle vpadli. Prechádzka nás doviedla až k Panteónu a večerné svetlá Paríža nás doviedli späť.
Boulevard Arago bol každé ráno živý a plný kaviarničiek a čašníkov, ktorí umývali a chystali stolíky, ale napriek tomu mal mnoho skrytých zákutí.
Niekoľko momentiek z parížskeho metra (ktoré mi vždy pripomenie film Paris Je T´Aime a scénu so Stevom Buscemim).
Milujem tú chvíľu, keď v nejakom veľkomeste idete do centra metrom a vyjdete z metra po schodoch a priamo pred vami sa objaví nejaká slávna pamiatka. Tak vystúpite v Ríme priamo pri Koloseu a v Paríži pri Víťaznom oblúku.
To je ona, naša.
Od Víťazného oblúka sa môžete prejsť po rušných bulvároch až k Trocadéru a Eiffelovke, ktorá sa proste nedá vynechať. Ani jej fotenie sa nedá vynechať. Zospodu a z každej strany, klasicky aj neklasicky, to patrí ku koloritu návštevy Paríža.
Od Eiffelovky k Invalidovni, najslávnejšej to pamiatke francúzskej vojenskej histórie. A od Invalidovne k pompéznemu Pont du Alexandre III. a Seine, pomaly sa vinúcej rozkvitnutým Parížom.
Museé Orsay a hodinové rady pred ním – masové nápory turistov sú niečo, čo ma dokáže odradiť od takmer akéhokoľvek zážitku a tak aj toto slávne múzeum len obchádzame a pokračujeme k Tuilerijským záhradám, kde ľudia polihávajú v májovom slnku na stoličkách, ktoré si môžu preniesť kam chcú...
A od záhrad s oslepujúcim bielym pieskom, kde sa na vás aj sochy dívajú zhora, vedie cesta nevyhnutne k obligátnemu Louvru a jeho najviac fotenému miestu, sklenenej pyramíde.
Atmosféra na ľavom nábreží Seiny je neopakovateľná a nezabudnuteľná, najmä pre tých, čo sa radi prehrabujú štósmi starých kníh, magnetiek, filmovými plagátmi a obrázkami vintage reklám či záberov na to, ako sa stavala Eiffelovka.
Podvečerné slnko nás víta na Ile de la Cité, najkrajšom ostrove Seiny a mládež posedávajúcu pod Notre Dame. Dokonca si tam robili aj brejkdensový súboj a to bol v tomto nádhernom historickom prostredí naozaj protikladný zážitok. V podvečernej atmosfére sme sa prešli na druhý ostrov, Ile Saint-Louis, kde atmosféru dopĺňala skupinka postarších pánov, ktorí s radosťou vyhrávali dixielandy...
Druhé ráno nás secesné metro architekta Hectora Guimarda vysadí na Rue des Abbesses, kde víta čerstvý vzduch vanúci z Montmartru a parčík so stenou, na ktorej je údajne vo všetkých jazykoch sveta napísané „Milujem ťa". Slovenčinu sme nenašli. Ale priznávam, celú sme ju neprečítali.
Na Montmartri nikto neobíde Place du Tertre, námestíčko plné umelcov a ich obrazov (a turistov). Kúpite tu najmenej gýčové (ale zato aj najdrahšie) obrázky Paríža. Je to tu preplnené hneď od rána.
Uličky Montmartru nás priviedli až Bazilike Sacré Coeur, ktorá sa hrdo vypína nad celým vŕškom, po ktorého stranách sa krútia uličky, po ktorých behala Amélia z Montmartru.
Tu pracovala, v kaviarni „U dvoch mlynov" , Cafe des Deux Moulins v Rue Lepic. Teraz ju tu už pripomína len obrázok vzadu pri kuchyni . Ale ten pocit, že tam naozaj sedíte a pijete kávu, stojí za to.
Rue Lepic cítiť čerstvými rybami a zeleninou a od Améliinej kaviarne je to len kúsok zbehnúť dole k Moulin Rouge, najslávnejšiemu kabaretu na Boulevard de Clichy. Samotný Boulevard de Clichy je plný sexshopov, peep show a nočných podnikov a svojej povesti nie je nič dlžný.
Blíži sa poobedie nášho druhého dňa a tak je čas presunúť sa späť do centra na pokojný a krásny Ile de la Cité. Aké je príjemné vychutnať si ešte teplé panini dole pri Seine, po ktorej sa preháňajú výletné lode. Na druhej strane sa snažím nájsť kníhkupectvo Shakespeare and Co., ktoré by malo byť na ľavom brehu Seiny niekde oproti Notre Dame.
Po Améliinej kaviarni „U dvoch mlynov" je toto kníhkupectvo pre mňa druhým najväčším zážitkom z nášho májového výletu do Paríža. Je to asi to najslávnejšie anglické kníhkupectvo v celom Paríži, ktoré založila ešte v roku 1919 Sylvia Beach a kde si kedysi chodil pre knihy aj Hemingway, Burroughs, Joyce či Ezra Pound. Pôvodný obchodík zatvorili nacisti a tento postavili neskôr na jeho pamiatku. Atmosféra je v ňom fantastická. Keď si tam kúpite knižku, dajú vám do nej originálnu pečiatku. Kúpila som si tri.
Posledný deň a Versailles. Nie je to blízko, ale ani ďaleko, a my sme sa chceli poprechádzať pomedzi jeho tiché zákutia plné fontán a labutí, rýb, ktoré sa v Grand Canal nechávajú kŕmiť turistami, a k Veľkému Trianonu. Vstup do versaillských záhrad by mal byť zadarmo, ale pri našom šťastí práve dnes, v sobotu, nie je. Cez víkend je tu celú sezónu totiž Musical Fountains Show, kde je vstupné osem eur. Vstupné sme zaplatili, celý čas nám pri prechádzkach hrala klasická hudba (atmosféru to malo, to áno) a fontány pustili až keď sme odchádzali.
Noc strávená medzi bezdomovcami na letisku Charlesa de Gaulla, ranný let, upršaná Viedeň. Palubný denník zaplnený lístkami z metra, účtenkami za predražené pivo a poznámkami, ktorý RER vlak ide kam. Tak, májový Paríž je za nami. Určite sa zase uvidíme.
