Hneď na začiatku nám dal zabrať výšlap nad Namche, ktoré má jedinú nevýhodu, a síce že leží v akomsi kotlíku na jeho svahoch, a preto prechádzať sa po Namche nie je vôbec med lízať. Keď sme sa však konečne nad Namche dostali, cesta pokračuje viac menej po vrstevnici (velice příjemné). Lúčime sa so slnkom ožiarenou šesťtisícovkou Kongde Ri, ktorú nechávame za nami, po pravej strane sa týči ďalšia šesťtisícovka Thamserku a pred nami sa pomaly otvára výhľad na Everest, Lhotse a majestátny Ama Dablam. Počasie nám dnes praje, takže si to naozaj užívame (ešte nie sme až tak vysoko, aby sa nám zle dýchalo, a musím povedať, že bez ohľadu na všetky klišé si presne takto predstavujem himalájsky trek - pekne po rovinke, teplé slnečné počasie, nádherné výhľady naokolo...a tak, veď mi rozumiete).
Lúči sa s nami Kongde Ri
Jedna aj s našim sprievodcom Narayanom
Keď sme Namche nechali za ohybom hrebeňa, vynorila sa pred nami pamätná stupa Tenzinga Norgaya (kde sa hneď zastavujeme, lebo veď predsa aj fotiť treba) a kúsok za ňou nás na ceste zastavuje miestny láma, ktorý vyberá príspevky na opravu turistického chodníka (ktoré sú síce dobrovoľné, ale nedajte mu, keď sa tvári tak skrúšene a dívajú sa na vás vaši nosiči...ppp projekt ako vyšitý). Chvíľu na to prichádzame k Ama Dablam Lodge, ktorá sa, verná svojmu menu, honosí kamennou terasou s priam neuveriteľným výhľadom na Lhotse a Ama Dablam. Neodolávame a musíme si na chvíľku pred týmto výhľadom posedieť aj s naším už obligátnym small pot of lemon tea.
Pamätná stupa Tenzinga Norgaya
Everest, Lhotse, Ama Dablam ako ich vidieť od stupy
Hm, no, manželské foto sme si predsa nemohli odpustiť ;-) ja a kreky
Otvárajú sa pred nami nádherné výhľady - na úpätí svahu vidno dedinku Phortse, ktorá leží oproti Phortse Thenga a ktorou sa budeme vracať späť
Ama Dablam Lodge, alebo lemon tea s výhľadom
Cesta sa po chvíli rozdeľuje na dve - jedna mieri do Tengboche (a ďalej do základného tábora Everestu), kde odbočuje väčšina turistov, ale my pokračujeme tou druhou, do údolia Gokyo. Začíname však nepríjemne stúpať. Na mape je medzi touto odbočkou a dedinkou Phortse Thenga ešte dedinka Mong-la, kde však nie je žiadny údaj o nadmorskej výške, takže až keď sme do nej prišli s jazykmi vyplazenými až po topánky, zistili sme, že je vo výške 3975 metrov, teda o viac než päťsto metrov vyššie než Namche. Keďže sme sa už tak narobili, v Mong-la sa samozrejme musíme posilniť, a obed s výhľadom na Ama Dablam nás trochu zmieril s osudom.
Tu sa cesta rozdeľuje - na Gokyo a na Tengboche
My pokračujeme na Gokyo (čo sa javí ako správna voľba, pretože od tejto chvíle ideme takmer sami) a vychutnávame si ešte stále nádherný deň
A už šlapeme, šlapeme...
Pred nami už vidno Mong-la vo výške 3975
Mong-la, náš zatiaľ výškový rekord
Obed a small pot of lemon tea, ako inak
Z Mong-la do Phortse Thengy už len konštantne klesáme, čo nás teda vôbec neteší, pretože to znamená, že čo sme si krvopotne vyšlapali, teraz zídeme dole, a okrem toho to aj znamená, že na ďalší deň to budeme musieť zase vyšlapať. No, treking v Nepále je už skrátka taký. V Phortse Thenga sme už okolo druhej, a ubytovaní sme v niečom, čo sa honosí názvom River Resort. Nádherná (ale chladná) zalesnená roklinka, vedľa hučí rieka Dudh Koshi Nadi. Teplá sprcha stojí tristo rupií, tak ideme do toho (konečne po asi štyroch dňoch). Sprcha spočíva v tom, že dvaja miestni chlapci nalejú do veľkého suda nad búdkou sprchy teplú vodu a je to. Ako všade, aj tu sa kúri len v jedálni, kde sú večer nasťahovaní úplne všetci...a všetci hrajú karty. My v jednom rohu, Nepálci v druhom. Snažíme sa pripraviť sa psychicky na zajtra, kedy nás čaká výstup do Machherma (4470 metrov) a zatiaľ sa ešte len dohadujeme, či to dáme za jeden deň (kvôli nadmorskej výške, predsa len prevýšenie o skoro osemsto metrov nie je žiadna sranda).
Súvisiace články:
Začíname, ako každý, v Káthmandú
