Naše Silvestre so štátnymi Lesmi SR

...starých horárov kedysi učili, že strom je živý tvor a tak sa k nemu aj treba správať. To sa dočítate na úvodnej stránke štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, a vôbec to nie je zlý úvod. Niežeby som pociťovala potrebu obhajovať akýkoľvek štátny podnik, a o štátnych lesoch toho väčšinou veľa dobrého nepočuť, to sú len samé tony zmiznutého dreva či výruby nenahraditeľných biotopov, ale pre bežných ľudí poskytujú jednu úžasnú službu - lesoturistiku.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Preložené do normálnej reči, ubytovanie v zariadeniach, ktoré Lesy SR vlastnia. Veľa ľudí o tom nevie, ale vďaka ich ponuke môžete stráviť pobyt v mnohých chránených oblastiach a národných parkoch, kam by ste sa inak len tak ľahko nedostali. My, samotári (ktorí Silvester naozaj nevnímame ako bezuzdnú chlastačku, ale skôr ako príležitosť stráviť pár dní niekde v tichu lesa), si väčšinou vyberáme malé chatky, zvyčajne staré horárne alebo hájenky, ktoré majú často veľmi poetické názvy so zaujímavou etymológiou ;-)

Silvester 2008: chatka Jelenská, alebo ako sme sa skoro udusili v Starých horách

Romantická chatka ako z klipu Georga Michaela je ukrytá v temných smrečinách na konci úzkeho údolia. Inak prostredie nádherné, na začiatku údolia malá vodná elektráreň a začiatok lesníckeho náučného chodníka, kúsok odtiaľ pamätník Mor ho a začiatok turistického chodníka cez drevené dedinky do Prašnického sedla. Ale nie o tom som chcela. Zodpovedný pracovník štátnych lesov, ktorý nás na chatku doviedol, nám s radostne červeným nosom vysvetlil, že máme akože naozaj fakt že šťastie, že už dva dni nesnežilo, lebo inak by sme sa tam asi nedostali. Žiadna voda, len dvadsať metrov od chatky polozamrznutý čúrok ľadovej vody. Záchod v lese, čo v noci vyzeralo asi takto: „Bejby, miluješ ma však, musím ísť na záchod, zober si sekeru a poď so mnou." Kúrenie vďaka otvorenému krbu, čo je síce strašne romantické, ale znamenalo to vstávanie v noci každé tri hodiny a pekne prikladať nech nepomrzneme. A aj rúbať drevo, samozrejme (to som zvalila na chlapa). Ale inak sa nám tam páčilo, signál žiadny, okolo len lesy, proste ten správny oddych na konci roka. Až na to, že hneď prvé ráno sme zistili, že máme posteľ posiatu myšími bobkami. Predstavila som si, ako sa mi v noci preháňajú myši okolo tváre. Niesla som to statočne. To bol ale len začiatok. Druhú noc nás zobudil tresk a izba plná dymu. Zavrel sa nám komín. Sám od seba. Takže sme strávili hodinu vetraním chatky v mrazivej noci a zúfalým skúmaním komína, že ako asi by sa to dalo opäť otvoriť. Ani som si radšej nepredstavovala, čo by bolo, ak by nás ten tresk nezobudil. No hovorím, zimná romantika.

Chatka Jelenská ukrytá v temných smrečinách

Georgmichaelovská (takmer) zimná romantika

Technická pamiatka malá vodná elektráreň Dolný Jelenec na začiatku doliny

Starohorské lesy

Cesta zimným zamračeným dňom do sedla Prašnica (Veľká Fatra)

Bolo tam krásne, skoro sme (som) zabudla na myši

Silvester 2009: chata Záholík, alebo decembrové slnko na Sitne a jazero, kde sa zastavil čas

Z minulého Silvestra na chatke Jelenská sme si samozrejme zapamätali len romantiku krbu a hlbokých zasnežených lesov a tak sme v tradícii pokračovali. Tentokrát padla naša voľba na chatku blízko Počúvadlianskeho jazera s menom Záholík, lebo sa nachádzala na lúke za kopcom Holík. Toľká invencia. Priamo z chatky sa dá vyjsť na Sitno a prvé dva dni konca toho decembra boli výnimočne teplé a slnečné (aj keď cestou z chatky na Sitno už evidentne nikto nešiel desaťročia, prastaré značky, z ktorých aspoň polovica chýbala, keďže sme zablúdili). Tretí deň zas celý snežilo, akoby sme sa preniesli do iného ročného obdobia. Auto zaparkované pri kadibudke pomaly zapadalo snehom. Hodinová prechádzka k Počúvadlu nám ukázala, že v zime u nás turistický ruch mimo lyžiarskych stredísk naozaj, ale naozaj neexistuje. Okolo chatky miesta rozryté diviakmi, signál ani voda opäť nič, tentokrát však ani elektrina, len velikánske kameninové kachle a po návrate z túry vnútorná teplota blížiaca sa tej vonkajšej. Áno, romantika skoro à la George Michael sa opakovala, rúbanie dreva, myši, ale už sme boli pripravení. Akurát s vodou nám to akosi nevyšlo.

Názorná ukážka:

Zátišie s kadibudkou, 29.12.2009