Z Phortse do Machherma, alebo z rododendronových lesíkov do Mordoru

Zápis dnešného dňa bolo trošku problematické do palubného denníka zapísať, pretože večer sa chúlime v lodgi u jednej nepálskej rodinky, ktorá sedí okolo piecky a v úplnom tichu sa na nás bez slova díva. Keď nám mama rodiny doniesla zeleninové curry, ktoré tvorila asi hodinu za závesom, celá rodina stíchla a uprene začala pozorovať nás štyroch ako jeme. Oni ani naši nosiči nejedia nič, čakajú kým dojeme my a oni si uvaria večeru zo zvyškov, takže sa cítime ako praví bieli kolonizátori (bremeno bieleho muža v praxi). Za oknami je brutálna zima a v hmle sa okolo prechádzajú polodivé jaky. Himalájska romantika ako od Hillaryho.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Ale aby sme začali pekne od začiatku. Náš River Resort v Phortse Thenga sa zobúdza do nádherného slnečného rána, ale keďže sme zasunutí hlboko v rokline priamo pri hučiacej rieke Dudh Kosi, slnku chvíľu trvá, kým sa dostane až k nám. Dnes nás čaká sedemhodinový trek do Machherma, ktoré leží vo výške 4470 metrov, čo je odtiaľto asi osemstometrové prevýšenie a v tejto výške už žiadna sranda, takže nikto z nás netuší, či sa nám dnes podarí dostať sa až tam, ale po ceste sú ešte asi dve osady, takže ak by sa objavili problémy, môžeme ostať aj nižšie. Začíname šlapať nádhernými rododendronovými a magnóliovými lesíkmi okolo vodopádov, dole v doline hučí rieka, naši nosiči si spievajú a nám sa pomaly otvárajú výhľady okolo.

Naša lodge s honosným názvom River Resort

Začíname stúpať rododendronmi a okolo vodopádov, cesta je to neskutočne nádherná

Členovia našej "expedície" s Narayanom

V diaľke už vidno zasnežené Cho Oyu (Čo Oju - neviem prečo, ale napísané slovenským prepisom mi to príde strašne smiešne, ale to je jedno)

Z Phortse Thenga do Dole je to riadny stupák, musíme bohužiaľ nabrať tú výšku, ktorú sme včera zišli dole do Phortse. Keď sme došli do Dole, ktoré je vo výške 4110 metrov, všetci sa cítime v poriadku (aj keď s dýchaním je to stále horšie, ideme z nohy na nohu). Najbližšia osada je až za dve hodiny, takže obedujeme našu obligátnu polievku a small pot of lemon tea v Yeti Inn (Nepálci majú evidentné potešenie z pomenovávania svojich zariadení všetkého druhu). Varia tu výborne a zo steny sa na nás díva samozrejme Hillary. Z Dole sa už nestúpa tak prudko, takže si to začíname aj užívať a po prvýkrát vidíme zasnežený vrchol Cho Oyu. V Luze vo výške 4360 metrov je riadna zima, začína silno fúkať a z údolia sa už naťahujú hmly, ako zatiaľ každý deň poobede.

Blížime sa k Dole

Aaaaa, Yeti Inn

Cesta z Dole do Luzy, poslednej osady pred Machhermom...na druhej strane údolia sa rýsuje cesta, ktorou sa budeme vracať späť

Veď hovorím, že sú posadnutí pomenovávaním... Luza, oddych a jaky

Krekymu sa podarila najkrajšia fotka jaka

Trekking kitchen vo výške štyritisíc

Kúsok pred Machhermom, začína sa zaťahovať

Konečne Machhermo! Ani sme (poniektoré kuvičie hlasy opäť) neverili, že to dáme za jeden deň. Všetkých nás z výšky síce pobolieva hlava, ale inak nič horšie. V Machherme nás už úplne obklopila hmla, takže okolo nič nevidíme. U spomínanej nepálskej rodinky je vnútri taká istá zima ako vonku, v našich izbách je na oknách srieň a dovnútra preniká chlad cez rôzne viac či menej viditeľné otvory. Nemajú ani umývadlo, záchod je len diera v zemi, ale keď nám v jedálni zakúrili, nemohlo byť nič lepšie. Horšie už je, keď sa máme presunúť do našich izbičiek, kde spíme, je tam neuveriteľná zima, všetci máme na sebe takmer všetky dostupné vrstvy oblečenia a pomaly začíname pochybovať, či nám to bude vyššie v Gokyu stačiť. Ešteže má Aďo tú domácu, inak neviem neviem, či by sme v tomto temnom Mordore prežili do rána (doteraz to medzi sebou voláme "tá hororová noc v Machherme"). Ráno nás však za noc, čo sme všetci preklepali v spacákoch, odmenilo opäť nádhernou čistučkou oblohou a pohľadom na slnko vychádzajúce nad Machhermo.

Kreky s Aďom pred našimi izbami, za nimi dávam do pozornosti hot shower a toilet (oboje len pre odvážnych)