Hoci som komiksy nikdy nejako zvlášť nemusela, po silnom zážitku, akým bol pre mňa sfilmovaný Persepolis, som siahla aj po komikse a zistila som, že kniha je ešte lepšia (a obsažnejšia, ako to už väčšinou býva), a dokonca aj tak trochu návyková. Po prvých pár stranách, ktoré som preletela takmer bez dychu, som sa už od nej nemohla odtrhnúť (a ani nechcela). Persepolis je príbeh zaujímavý nielen obsahom, ale aj prostredím, v ktorom sa odohráva - bežný Európan vie okrem toho, čo sa dozvie o zlom prezidentovi z televíznych správ, len málo o bežnom živote v Iráne. Marjane rozpráva svoj autobiografický príbeh s humorom a tak trošku z nadhľadu, ale aj napriek tomu je plný dramatických (a často krutých) momentov z fundamentalistickej atmosféry Teheránu, v ktorom vyrastala (napríklad keď opisuje zavádzanie nosenia čiernych šatiek počas islamskej revolúcie, čo najmä dievčatá na základných školách nedokázali pochopiť; či zatýkanie politických odporcov); atmosféry, ktorá bola zvlášť tvrdá zo ženského pohľadu (aj keď to sa v príbehu objaví až neskôr za jej mladosti).
Komiks Persepolis má dve časti - príbeh detstva a príbeh návratu. Marjane začína svoj príbeh vo veku desať rokov v domácnosti svojich rodičov, ktorí sa jej za všetkých okolností snažili vštepiť politickú a názorovú nezávislosť. To však nevyhnutne viedlo k mnohým konfliktom, keďže byť rebelom, ktorý si povie čo chce, voči fundamentalistickému iránskemu režimu nie je nič jednoduché. Marjane vylúčili zo školy a rodičia ju poslali do cudzieho, neznámeho, a najmä sekulárneho Rakúska, kde zažila mnoho zážitkov a potom, ako sa ocitla dokonca na ulici, sa vrátila do vlasti. Neúspešné manželstvo a neskorší rozvod sa odohrávajú na pozadí rastúceho náboženského útlaku. Keď si Marjane, už ako mladá žena, ktorá o svojej vlasti stratila všetky ilúzie, uvedomí, že v Iráne jej budúcnosť neleží, emigruje do Francúzska (kde žije doteraz). Politicky kniha začína zvrhnutím šacha a prvými rokmi islamskej revolúcie, Marjane však tieto udalosti rozpráva z pohľadu desaťročného dievčaťa, ktoré mnohé ideologické strety a triedne rozdiely ani nechápe a na svet okolo seba reaguje detsky - čo krásne ukazuje nezmyselnosť mnohých vecí. Marjane sa však najviac sústredí na každodenný život - a to je práve to, čím je Persepolis tak zaujímavý.
Marjanin spôsob kreslenia sa nezameriava na detaily, ale na kontrast - celý komiks je čiernobiely a kresby sú veľmi jednoduché, čo však príbehu neuberá na dramatickosti, práve naopak. Takmer detská jednoduchosť kresieb silne pôsobí v kombinácii s krutými hrôzami vojnového Iránu. Tým, že tieto jednoduché a realistické kresby obsahujú málo detailov a málo textu, sú niekedy až desivo morbídne a možno účinnejšie, než by bol písaný text. Ak chcete vedieť, ako to vyzeralo v Iráne počas zavádzania šaríje, určite si Persepolis nenechajte ujsť.
O autorke
Marjane Satrapi sa narodila v roku 1969 v Iráne. Vyrastala v Teheráne v rodine s ľavicovým zmýšľaním. Navštevovala francúzske lýceum, kde ako dieťa videla rastúce potlačovanie osobných slobôd a následky iránskej revolúcie premietnuté do každodenného života po páde šacha, v rannom režime Ajatolláha Chomejního a počas iránsko-irackej vojny.
Keď mala Marjane Satrapi štrnásť rokov, rodičia ju poslali do Viedne, aby unikla iránskemu režimu. Po sérii strastiplných udalostí sa vrátila do Iránu, kde sa ako dvadsaťjedenročná vydala a o tri roky neskôr rozviedla. V súčasnosti žije vo Francúzsku.
