Tento príbeh je dobre známy: päť ešte takmer chlapcov - dvaja synovia generála Mašína a ich traja kamaráti, sa rozhodli v roku 1953 o útek do západného Berlína cez Východné Nemecko. Boli ozbrojení a vláda NDR proti nim nakoniec nasadila až dvadsaťštyri tisíc príslušníkov ozbrojených síl, vrátane vojakov okupačnej sovietskej armády. Útek sa nakoniec podaril len trom. Prečo však Sovieti a Východní Nemci nasadili tak obrovské množstvo príslušníkov ozbrojených síl, aby chytili piatich chlapcov, a čo sa stalo s ľuďmi, ktorí im pomáhali, akú k tomu mali motiváciu? To sú otázky, na ktoré sa Barbara Masin snaží vo svojej knihe odpovedať.
Táto téma je ešte stále (a nielen v Čechách) kontroverzná a tým pádom všetko, čo sa jej týka, sa musí prikloniť buď k odsudzovaniu bratov Mašínovcov ako kriminálnikov a vrahov, alebo k ich vnímaniu ako hrdinov odboja proti komunistickej moci. Je až príliš ľahké pridať sa k jednej alebo k druhej strane, každý by si však mal uvedomiť, že tento príbeh našich dejín treba vnímať z pohľadu doby, kedy sa stal, a to boli tvrdé päťdesiate roky stalinského teroru. Kto z nás môže s istotou povedať, ako by sa zachoval on, ak by v tej dobe žil? Ďalším faktorom, na ktorý treba prihliadnuť, je ten, že komunizmus sa počas desaťročí svojej vlády vyvíjal a nebol vždy rovnaký. Najlepšie to vystihuje sama Barbara Masin v závere knihy:
„Kromě toho také komunistický režim se časem vyvíjel. Mladší generace, které dospívali v sedmdesátých a osmdesátých letech 20. století, nepamatovaly stalinský teror let padesátých. Ve většině rodin se o něm nemluvilo a ve školách se o něm neučilo. Zkušenost mladých lidí narozených ve východním bloku po válce v důsledku populační exploze se utvářela v letech uvolňování napětí a Helsinských dohod. Komunistická strana jejich dnu byla zdegenerovaná a spokojená sama se sebou, vedená skupinou starých aparátčíků. Byla vcelku nevýkonná a rozhodně zkorumpovaná, ale ne zas až tak odpudivá, pokud člověk dokázal snést trochu toho ponižování, nízkou životní úroveň a absenci občanských svobod. Postavit se režimu na odpor ještě mohlo přivést člověka do vězení, ale v sedmdesátých letech se už neodsuzovalo k smrti, tak jak tomu často bylo v letech padesátých."
Odkaz Barbary Masin sa nevyhnutne a logicky prikláňa na stranu Mašínovcov. Túto knihu môžem len a len odporučiť, bez ohľadu na to, aký máte na túto kauzu názor. Je to vynikajúce historické čítanie, ktoré prináša veľmi podrobný pohľad (je tam napríklad text prísahy príslušníka SNB, či príslušníka Lidových milicí) na to, ako sa tu v päťdesiatych rokoch žilo. Na záver nám kladie jednu zaujímavú otázku: prečo vnímame ozbrojený odpor voči nacizmu ako samozrejmé hrdinstvo a morálnu nutnosť, ale ozbrojený odpor voči komunizmu už tak samozrejme jednostranne nevnímame?
V Mladej fronte vyšlo už tretie doplnené vydanie.
