A tak sa ocitáme v budove Khodadad, kde Gustad Noble, bankový úradník, žije so svojou rodinou. Roky po bankrote kníhkupectva svojho otca sa snaží udržať manželku Dilnavaz a ich tri deti nad vodou ako sa len dá. Rodinné vzťahy sa však začnú zhoršovať po tom, ako najstarší syn odmietne nastúpiť na prestížnu školu a najmladšia dcéra ochorie. Budova Khodadad je plná farbistých postavičiek bombajského života a žije príbehmi, ktoré sa odohrávajú za oknami zatemnenými zo strachu z bombardovania.
Keď však Gustad jedného dňa dostane list od dávneho priateľa, ktorý z budovy zmizol bez rozlúčky, majora Bilimoriu, nitky sa začnú zamotávať. Ochota pomôcť ho vtiahne do vládneho podvodu s praním špinavých peňazí pod rúškom pomoci bojovníkom za slobodu Bangladéša a tak sa začína dlhá cesta Gustada a jeho rodiny, na konci ktorej opäť nájdu cestu k sebe.
So much gravel to tread, so many walks to take. For Grandma: who insisted on live chickens, knew spices and half-nelsons, and the secret but universal connections between matchmaking and wrestling. For Grandpa: who made furniture as stout-hearted as his own being, who knew that when a piece of furniture was handed down, the family was enriched by much more than just wood and dowels. For Mamma: fair as morning, sweet as the music of her mandolin, who went gently through life, offending no one, whispering goodnight-Godblessyou through the gauze-like net, and departed much too early. For Pappa: lover of books, who tried to read life like a book and was therefore lost, utterly lost, when the final volume was found missing its most crucial pages...
Fantastický spisovateľský štýl Mistryho vás do príbehu vtiahne od samého začiatku. Neustále otázky, ktoré si Gustad kladie, či má snaha nájsť si cestu k sebe vôbec nejaký význam, čo všetko musí človek obetovať pre rodinu, pre zachovanie priateľstva, pre vytvorenie si vzťahu so synom... Táto kniha však nie je zaujímavá len svojím ľudským príbehom, je to aj úžasný pohľad do vnútra indickej spoločnosti a histórie, pohľad do života (osobného, náboženského, kultúrneho, aj politického) jednej indickej rodiny v Bombaji, so všetkým, čo k tomu patrí: trúbenie áut, pouliční umelci, korupcia vo vláde, farby, vône, kultúry, zvuky; podaný brilantným štýlom Rohintona Mistryho - niet sa čo čudovať, že knihu v roku 1991 nominovali na Bookerovu cenu.
Na záver, niekoľko citátov:
„Practice and more practice, the secret weapon of all viruosi."
„How tempting, to believe in magic - how quickly it simplifies and explains."
„The answers were not easy to come by, they lay in the garden of the past, which memory had dug up and replanted in plots of its own choosing."
„But cliché or nor cliché, better to be safe than sorry where fanatics were concerned."
Článok bol uverejnený na artblogu.
